Fico má vo faktoch pravdu, no riskuje bezpečnosť

Fico má vo faktoch pravdu, no riskuje bezpečnosť, tvrdí analytik

Vyjadrenia premiéra Roberta Fica o piatom článku Severoatlantickej zmluvy vyvolali rozsiahlu diskusiu na Slovensku aj v zahraničí. Bezpečnostný analytik Radovan Bránik v rozhovore zhodnotil, že vo vecnej rovine má premiér pravdu, zároveň však upozornil na riziká takejto komunikácie.

„Myslím si, že vo faktoch má pravdu. Tento piaty článok neznamená automaticky, že v prípade napadnutia jednej z krajín musí iná krajina vyslať vojakov. Počíta sa tam s rôznymi formami zapojenia a o každej z nich rozhoduje samostatne konkrétna členská krajina,“ uviedol Bránik.

Zároveň však upozornil, že ak hovoríme o strategickom odstrašení, takéto slová idú proti jeho záujmom. „V zásade vopred informuje potenciálnu hrozbu a potenciálneho útočníka o tom, akým spôsobom sa Slovenská republika zachová,“ povedal analytik.

Podľa Bránika je to odvážne z dvoch dôvodov. Jednak preto, že v budúcnosti, ak dôjde k podobným udalostiam, bude Slovensko pravdepodobne na strane žiadateľov o pomoc, a nie na strane tých, ktorí by ju mali poskytovať. Druhou rovinou je podľa neho historicky najväčší rozpor medzi vyjadreniami vysokého ústavného činiteľa a realitou.

„Vieme, že v tejto chvíli už máme dáta, že za jeden jediný rok Slovensko vyrobilo rekordne veľa a vyviezlo rekordne veľký počet zbraní za zhruba 2,5 miliardy eur,“ poukázal Bránik.

Zároveň pripomenul, že v Lotyšsku pôsobí 155 slovenských vojakov, ktorí sú určení vyslovene na hrozbu súvisiacu s Ruskom. „Takže my už tých vojakov v zahraničí vyslaných máme a vyslala ich tam vláda Roberta Fica. Povedal by som teda, že skôr komunikuje s domácou verejnosťou a so svojimi voličmi ako s realitou,“ dodal.

Prezidentov apel a otázka dráždenia Ruska

Prezident na premiérove slová zareagoval a podľa vlastných slov ich vníma ako apel, aby členské krajiny „nedráždili Rusko“. Bránik si cení, že sa prezident vyslovil zmierlivo a pripúšťa takú interpretáciu, ktorá smerovala k apelu na druhú stranu. Zároveň však zdôraznil, že treba povedať, čo je alebo nie je dráždením Ruska.

„O tom nerozhoduje ani Slovensko, ani iné členské štáty EÚ, ani NATO. O tom rozhoduje Rusko. Rusko si samo definuje, čo považuje za provokáciu,“ uviedol analytik.

Podľa neho Rusko jednoznačne a opakovane označilo za provokáciu aj zbrojársku výrobu na Slovensku. „To znamená, že ak by sme chceli neprovokovať Rusko, museli by sme celú túto iniciatívu zrušiť, prepustiť zamestnancov a všetky inovácie, ktoré v ostatných rokoch na Slovensku v tomto smere vznikli, zrušiť. Nechať to jednoducho zaniknúť,“ vysvetlil.

V konečnom dôsledku by to podľa Bránika znamenalo pristúpiť na požiadavku Ruska na vystúpenie Slovenska z NATO, keďže aj to Rusko označuje za porušenie údajných dohôd z minulosti.

„Treba naozaj zvažovať, kto je a kto nie je tým, kto provokuje, a kto rozhoduje o tom, čo je provokácia. Myslím si, že minimálne pre našich partnerov v zahraničí toto nie je úplne ideálna komunikácia, a cením si, že prezident sa snažil zjemniť tón a formu toho, akým spôsobom sa vyjadril premiér,“ uzavrel Bránik.

Smerom k zahraničiu podľa neho signál dobrý nie je, ale fakty hovoria inak. Slovensko je naďalej pevným spojencom NATO a aj vo vyslaní vojakov, zbrojárskej výrobe či v podpore ďalších vecí vrátane spravodajských je plne zapojené.