Matky v kríze: Prečo siahnu na život vlastných detí?
Prípad Lindsay Clancyovej otvoril diskusiu o duševnom zdraví matiek
Prípad Američanky Lindsay Clancyovej, ktorá v roku 2023 usmrtila svoje tri deti, opäť púta pozornosť. Súdny proces sa skončil bez verdiktu poroty, ktorá sa nedokázala zhodnúť na jej vine. Prípad zároveň otvoril diskusiu o duševnom zdraví matiek a o okolnostiach, za ktorých rodič zabije vlastné dieťa.
Clancyová svoje deti uškrtila v dome v Massachusetts. Najmladší syn mal v čase tragédie osem mesiacov. Žena následne podľa vyšetrovateľov prežila pokus o samovraždu. Proces trval šesť týždňov, no porota sa napokon nedokázala zhodnúť na tom, či Clancyová konala úmyselne a bola za svoje konanie trestne zodpovedná.
Za vraždami detí môžu byť rôzne príčiny
Vražda dieťaťa vlastným rodičom, označovaná ako filicída, patrí medzi špecifické prípady násilnej trestnej činnosti. Pri týchto skutkoch sú rozdiely medzi mužmi a ženami výrazne menšie než pri vraždách vo všeobecnosti.
Podľa analýzy 15-tisíc prípadov filicídy v Spojených štátoch bol v roku 2014 páchateľom otec v 57,4 percenta prípadov. Pri najmenších deťoch však bývajú častejšie páchateľkami matky, zatiaľ čo pri starších deťoch sa podiel otcov zvyšuje.
Psychologička a súdna znalkyňa Petra Štarková upozorňuje, že neexistuje jediný psychologický profil matky, ktorá zabije svoje dieťa. „Filicída je navyše veľmi rôznorodý jav. Nemožno vytvoriť jeden psychologický profil matky, ktorá zabije svoje dieťa,“ uviedla. Podľa nej môžu zohrávať úlohu vážne duševné poruchy, depresia, dlhodobé vyčerpanie, partnerské problémy, domáce násilie, závislosti či kombinácia viacerých faktorov.
Psychiatrička Marta Holanová upozorňuje na prípady takzvanej rozšírenej samovraždy. Pri nich môže človek vnímať usmrtenie detí ako spôsob, ako ich „ochrániť“, kvôli obave, že sa o nich nikto nepostará.
Clancyová vyhľadávala odbornú pomoc
Prípad Lindsay Clancyovej otvoril otázku dostupnosti a účinnosti psychiatrickej starostlivosti. Žena si svoje psychické problémy uvedomovala. Navštívila psychiatra štrnásťkrát, kontaktovala aj krízové linky a vyskúšala 13 rôznych liekov.
Jej prípad sa spája s diskusiou o popôrodnej psychóze. Ide o závažný stav, pri ktorom môže žena stratiť kontakt s realitou a trpieť bludmi. Odborníci však upozorňujú, že pri Clancyovej nemožno všetko vysvetliť touto diagnózou. Popôrodná psychóza sa najčastejšie objavuje v prvých týždňoch po pôrode, zatiaľ čo najmladšie dieťa Clancyovej malo v čase tragédie už osem mesiacov.
Štarková upozorňuje na rozdiel medzi bežným rodičovským vyčerpaním a závažným psychickým stavom. „Dôležité je tiež to, že človek v extrémnej psychickej záťaži postupne stráca schopnosť vidieť alternatívy,“ povedala. Človek v ťažkej depresii nemusí byť schopný vnímať možnosti pomoci, ktoré by zdravý človek považoval za samozrejmé.
Podobný prípad nasledoval neskôr
Corie Walshová usmrtila svojho dvojročného syna Barretta. Vyšetrovateľom mala povedať, že dieťa bolo „diabol“ a „antikrist“. Pred činom sledovala medializovaný proces s Clancyovou. Ešte približne tri hodiny pred usmrtením syna mala o prípade diskutovať so svojimi známymi.
Štarková vysvetlila, že psychotický stav môže výrazne meniť vnímanie reality. „Môžu nastať situácie, keď rodič v ťažko narušenom psychickom stave môže paradoxne svoje konanie vnímať ako spôsob, ako dieťa ‚ochrániť‘ pred niečím, čo on sám považuje za neznesiteľné,“ uviedla. Holanová dodala, že človek v psychóze môže svoje dieťa vnímať ako hrozbu alebo nadprirodzenú bytosť.
Odborníci zdôrazňujú význam včasného zachytenia varovných signálov. Pri extrémnej psychickej záťaži môže byť rozhodujúce, či si okolie všimne zmenu správania a či sa človeku podarí zabezpečiť odbornú pomoc ešte predtým, ako dôjde k tragédii.
Prípad z bratislavského Ružinova
Podobný prípad riešila aj slovenská justícia. V bratislavskom Ružinove vlani v auguste zomreli dve malé dievčatá vo veku dva a päť rokov. Z ich usmrtenia bola obžalovaná ich matka Ivana F., ktorá podľa obžaloby následne podpálila byt. Po tragédii vzal súd ženu do väzby z dôvodov takzvanej útekovej a preventívnej väzby.
Na súde vypovedala aj znalkyňa z odboru psychiatrie. Podľa právnej zástupkyne obžalovanej Denisy Hostačnej jej závery zodpovedali znaleckému posudku. „Obžalovaná mala významne znížené ovládacie schopnosti a mala depresívnu poruchu stredne ťažkého typu,“ uviedla advokátka. Zo súdnych dokumentov vyplýva, že bola dlhodobo psychiatrickou pacientkou a mala predpísanú liečbu. Podľa vlastných slov ju však neužívala pravidelne.
V prípade sa tak rovnako ako pri amerických prípadoch dostáva do popredia otázka, do akej miery môže závažná psychická porucha ovplyvniť konanie rodiča a jeho schopnosť ovládať svoje správanie.
