Pedagogička o útoku žiaka: Nie je to len Staškov. Nehovorme o zmenách, urobme ich

Pedagogička o útoku žiaka: Nie je to len Staškov. Nehovorme o zmenách, urobme ich

Pedagogička o útoku žiaka: Nie je to len Staškov. Nehovorme, že potrebujeme zmeny, urobme ich

Tragédia na základnej škole v Staškove opäť otvorila otázku bezpečnosti detí aj pedagógov. Špeciálna pedagogička a bývalá štátna tajomníčka rezortu školstva Svetlana Síthová v relácii ta3 Téma hovorí, že školy sa pri riešení rizikového správania dostávajú do slepej uličky, najmä vtedy, keď rodič nechce alebo nevie spolupracovať.

„Hovorí o tom, že naše školy a naše deti v školách potrebujú pomoc a podporu. Potrebujeme cítiť bezpečie, a preto potrebujeme robiť ďalšie kroky. Dnes je to nevyhnutné. V týchto dňoch je prioritou sanovať a vytvárať bezpodmienečný pocit istoty a bezpečia, to je úloha nás dospelých. A hneď ako to spravíme, je nevyhnutné hovoriť o tom, čo v systéme nefunguje,“ uviedla Síthová.

Podľa nej sa mnohí riaditelia a riaditeľky škôl stretávajú so situáciami, pri ktorých majú vnútorný strach, že môže byť ohrozený život a zdravie ich kolegov alebo detí. „Máme v školách deti, ktoré majú ťažkosti v správaní. Tieto deti ich nemajú preto, že by chceli, ale preto, že sú tam nejaké príčiny a že žijú v nejakých ťažkostiach. Máme v školách riaditeľov, ktorí situáciu chcú riešiť. Máme učiteľov, ktorí na to poukazujú. Máme tam školské podporné tímy, ktoré sa snažia hľadať konkrétne podporné opatrenia. A potom narazíme na situáciu, keď rodič buď nechce, nemôže alebo sa bojí spolupracovať,“ priblížila.

Pedagogička zdôraznila, že existujú signály, ktoré sa dajú všímať. „Dieťa začne byť výbušné, začne byť agresívne, začne sa správať inak. Alebo naopak zostane utiahnuté, hĺbavé, melancholické. Veľmi často ako prví tieto signály identifikujú práve pedagógovia v triedach, školské podporné tímy alebo pedagogickí asistenti,“ dodala.

Rodičia by podľa nej mali byť pri riešení problému partnerom, nie vinníkom. „Nemali by sme teraz hľadať vinníkov. Skôr by sme mali hľadať účinné nástroje prevencie. Odkaz pre všetkých rodičov je, že ak mi škola indikuje nejaké problémy, skúsme to počúvať a skúsme hľadať, ako ich vyriešiť, namiesto toho, aby sme hľadali vinníkov napríklad v škole,“ povedala Síthová.

Návrh: nezávislé odborné konzíliá

Slovenská únia špeciálnych a inkluzívnych pedagógov navrhuje vznik nezávislých multidisciplinárnych odborných konzílií. Tie by sa aktivovali v prípadoch, keď rodič nechce alebo nevie spolupracovať. „Musí existovať inštitúcia zriadená napríklad zo špeciálnych pedagógov, psychológov, sociálnych pedagógov a terapeutov. Ľudí, ktorí sa na situáciu pozrú objektívne a na presne daný čas vytvoria podporu, ktorá ale musí byť daná,“ vysvetlila Síthová.

Doplnila, že nejde o zasahovanie do práv rodičov. „Ak ide o duševné ohrozenie zdravia konkrétneho dieťaťa alebo aj o jeho fyzické zdravie, o bezpečnosť a život toho dieťaťa a ostatných, predsa my ako štát, ako krajina, nemôžeme mať práva rodičov nad bezpečnosťou a zdravím, nad životom toho dieťaťa,“ zdôraznila.

Podľa pedagogičky je takýchto prípadov veľa. „Dva týždne dozadu mala kolegyňa dcéru na gymnáziu, kde sa chlapec vyhráža konkrétnej triede a konkrétnej spolužiačke. Máme prípady na iných školách, kde šiestak utiekol zo školy a ohrozoval nožnicami školský podporný tím aj pani riaditeľku,“ opísala.

Krízové plány a bezpečnosť

Školy majú podľa Síthovej krízové plány legislatívne vytvorené. „To, čo odporúčame, je skôr prosba smerom k riaditeľom, riaditeľkám a vedeniu škôl, aby si ich skúsili implementovať, osviežiť v praxi, aby sme sa k nim vracali. Lebo práve keď príde kríza, ten intervenčný, ten krízový plán musí byť zakódovaný niekde v hlave,“ uviedla.

Zároveň sa poďakovala riaditeľke základnej školy v Staškove, ktorá podľa nej konala ukážkovo. „Hneď tam zavolala poradenský systém a ten hneď kontaktoval okolité poradenské zariadenia, aby z krízových intervenčných tímov prišlo čo najviac ľudí,“ dodala.

Na záver vyzvala, aby sa o systémových zmenách len nehovorilo. „Nehovoriť pri týchto tragédiách opakovane, že potrebujeme systémové zmeny, ale urobiť ich. V systéme bezpodmienečne potrebujeme podať školám pomocnú ruku,“ uzavrela Síthová.