Smer už nemôže garantovať stabilitu vládnutia
Vláda po odvolaní Tarabu nemá istú väčšinu
Spoločné hlasovanie koaličnej strany s opozičnými poslancami v takej citlivej otázke, ako je odvolávanie člena vlády, je spravidla krokom, ktorý znamená koniec vládnej koalície. V parlamentnej demokracii je vláda závislá od podpory parlamentnej väčšiny, ide teda o zásadné hlasovanie. Úspech návrhu SNS na odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu tak signalizuje, že vláda nemá podporu parlamentnej väčšiny.
Očakávanie, že Smer-SD, respektíve premiér Robert Fico naplní svoju hrozbu, rozpustí koalíciu a presadí predčasné voľby, hoci aj v januári 2027, bolo preto úplne namieste. Namiesto toho najsilnejšia vládna strana iba vyzvala menších koaličných partnerov na zodpovedné vládnutie, navyše akceptovala, že nástupcu Tomáša Tarabu si vyberie SNS sama.
Zároveň však platí aj to, že slabší koaliční partneri Smeru-SD si uvedomujú, že zachovanie koalície je pre nich veľmi dôležité, lebo v opačnom prípade majú iba minimálne šance získať podobné vládne a parlamentné zastúpenie, ako majú v súčasnosti. Ukázalo to aj ústretové gesto, ktoré SNS urobila v Žilinskom kraji, keď sa jej kandidát na župana Adam Lučanský vzdal v prospech kandidáta Smeru-SD Igora Chomu.
Čoraz slabšia vláda
Ak premiér ešte pred Tarabovým odvolaním hovoril, že sa nenechá vydierať, na konci dňa pristúpil na podmienky SNS. Nie je to po prvý raz. Podobne v marci 2025 musel akceptovať požiadavky Samuela Migaľa a Rudolfa Huliaka. Už vtedy bolo zrejmé, že taktika vydierania aplikovaná marginálnymi postavičkami politickej scény môže byť úspešná, a preto teraz po nej siahli aj SNS a už exminister Taraba.
Stredajšie rozhodnutie vedenia Smeru, že vládna koalícia pokračuje ďalej, teda nemusí byť posledným dejstvom tohto konfliktu. Jeho rozuzlením môžu byť ak nie predčasné voľby, tak úradnícka vláda. Vonkoncom nemožno vylúčiť, že s blížiacim sa koncom volebného obdobia parlamentu sa vzťahy v koalícii budú čoraz viac uvoľňovať.
Predčasné voľby by však nemuseli dobre dopadnúť ani pre opozičné strany, vzhľadom na radikalizáciu spoločnosti a rast podpory pre subjekty ako Republika či Hnutie Slovensko. Ďalšie aktivity Tarabu a jeho prípadných stúpencov ukážu, či sa predsedovi SNS Andrejovi Dankovi naozaj podarila pomsta, ktorú pripravil.
Ohlušujúce ticho po odvolaní
Sebavedomie, s akým niektorí predstavitelia Smeru-SD reagovali na hrozby SNS týkajúce sa odvolania vtedy ešte ministra Tarabu v parlamente, vyhrážky premiéra predčasnými voľbami a pripravenosťou na odchod do opozície až po priame zosmiešňovanie predsedu SNS boli v príkrom kontraste s tým, čo nasledovalo po parlamentnom hlasovaní.
Namiesto siláckych rečí alebo jednoznačného rozhodnutia premiéra nasledovalo celodenné ohlušujúce ticho, čo pre Smer-SD nie je typické. Skúsenosti z prvých mesiacov roku 2025 a zo septembra 2026 svedčia o tom, že Smer-SD sa už sotva môže prezentovať ako strana, ktorá je schopná garantovať možno nie najkvalitnejšie, ale predsa len stabilné vládnutie.
Koaliční partneri však pochopili, že premiér nie je taký nezraniteľný, ako sa prezentuje. Ak niekomu znova napadne vyriešiť si vnútrostranícke či vnútrokoaličné spory s prizvaním opozície, Taraba nemusí byť posledným ministrom, ktorého odvolal parlament.
