Diplomati z Česka a Slovenska prezradili zákulisie kľúčových rokovaní
Diplomati z Česka a Slovenska priblížili zákulisie kľúčových rokovaní
Od vzniku spoločného štátu Slovákov a Čechov uplynulo 108 rokov. Jeho existencia trvala 75 rokov. Po pokojnom rozdelení 1. januára 1993 čelili oba samostatné štáty podobne dôležitým výzvam. V zahraničnej politike a najmä vo vzťahu k susedom to platilo o budúcej spolupráci Slovenska s Maďarskom a o spolupráci Česka s Nemeckom.
Záujmy a ciele oboch nových štátov boli takmer identické, konkrétne okolnosti v dobovom kontexte však boli odlišné. Ako sa to prejavilo a ako vyzeralo vyjednávanie o forme, respektíve o obsahu významných textov? Ako si na rokovania spomínajú dvaja diplomati, ktorí sa podieľali na príprave slovensko-maďarskej štátnej zmluvy a česko-nemeckej deklarácie?
O udalostiach spred troch desaťročí porozprávali Rudolf Jindrák a Ján Gábor. Obaja vtedy zohrávali dôležitú úlohu pri príprave dokumentov. Jindrák bol členom tímu českých diplomatov na ministerstve zahraničných vecí, ktorí rokovali s Nemcami, a Gábor patril medzi spoluautorov základnej zmluvy s Maďarskom. Po dlhých rokoch súhlasili s tým, že povedia aj niečo, o čom verejnosť doteraz nevedela.
Česko podpísalo spoločnú deklaráciu s Nemeckom v januári 1997 a Slovensko zmluvu s Maďarskom v marci 1995.
Rokovania Praha – Berlín a cesta do NATO
„Rokovania medzi Prahou a Berlínom sa uskutočňovali od roku 1993. Bolo to v období, keď sa Česká republika usilovala o vstup do Severoatlantickej aliancie. Američania nám povedali, že si najprv musíme upraviť naše vzťahy so susedným Nemeckom, až potom nás do NATO môžu prijať,“ povedal Jindrák.
Bratislava – Budapešť a vodné dielo na Dunaji
„Ešte pred vznikom samostatnej SR určovala agendu, respektíve tón diskusie medzi Bratislavou a Budapešťou v zásade maďarská strana. Odmietala dohodnúť sa na konštruktívnom riešení spoločného, takmer dokončeného vodného diela na Dunaji,“ upozornil Gábor.
Obaja sú veľmi skúsení diplomati, ktorí vyštudovali právo na Karlovej univerzite v Prahe. Celú svoju pracovnú kariéru prežili v diplomatickom prostredí. Jindrák pôsobil ako český veľvyslanec v Maďarsku, Rakúsku a Nemecku, funkciu ambasádora na Slovensku vykonáva od januára 2023. Bol tiež námestníkom ministra zahraničných vecí a poradcom prezidenta Českej republiky. Gábor viedol zastupiteľské úrady Slovenska v Írsku a Rumunsku, istý čas aj v USA a na Kube. Ako diplomat bol aj v iných štátoch, naposledy vykonával funkciu generálneho konzula v Istanbule.
