Baťov lev nahneval Hitlera. Dnes v Bratislave stráži M. R. Štefánika
Baťov lev nahneval Hitlera. Dnes stráži v Bratislave M. R. Štefánika
Pamätník Milana Rastislava Štefánika s bronzovým levom, ktorý drží československý štátny znak, pôvodne symbolizoval československú štátnosť. Za jeho vznikom sa skrýva spojenie s Tomášom Baťom a levom Césarom, ktorý sa stal predlohou monumentálnej sochy.
Lev z cirkusu do Baťovej záhrady
V januári 1931 sa v Přerove, kde zimoval rakúsky cirkus Rebernigg, narodilo mláďa berberského leva. Pre slabší zrak na jedno oko nemohlo vystupovať v manéži, a tak ho majiteľ cirkusu daroval starostovi Zlína a priemyselníkovi Tomášovi Baťovi, ktorý cirkusu poskytol mestské pozemky na predstavenia. Baťa dar prijal a leva pomenoval César. Kým mu pripravili výbeh, levíča žilo v záhrade Baťovej vily. Neskôr sa stalo hlavnou atrakciou prvej zlínskej zoo v parku pri zámku.
Predloha pre Štefánikov pamätník
V roku 1935 pracoval sochár Bohumil Kafka na pamätníku M. R. Štefánika pre Bratislavu, ktorého súčasťou mal byť lev držiaci československý štátny znak. Cirkusové levy sa mu zdali unavené, no v Zlíne uvidel mohutného Césara a našiel ideálnu predlohu. V septembri 1935 leva previezli do Prahy, kde v ateliéri strávil približne pol roka. Podľa stoviek skíc vznikol hlinený model a následne sadrová forma na bronzový odliatok. V roku 1938 sa bronzový lev usadil na takmer 15 metrov vysokom pylóne pred bratislavskou Redutou.
Hitler chcel leva roztaviť
Po Mníchovskej dohode obsadila nemecká armáda petržalský breh Dunaja. Dňa 25. októbra 1938 navštívil Petržalku Adolf Hitler a pri pohľade na Bratislavu údajne vyhlásil: „Diese tschechische Katze muss weg!“ V roku 1940 leva z pylónu odstránili. Nacisti ho chceli roztaviť a bronz použiť na výrobu zbraní, skupina slovenských vlastencov však sochu tajne odviezla na hrad Devín, kde ju ukryli v starej hradnej hrobke. Lev tak prečkal celú vojnu v úkryte.
Návrat do Bratislavy
Pri príležitosti 70. výročia vzniku Československa ho 28. októbra 1988 slávnostne odhalili pred budovou Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží ako súčasť Pamätníka československej štátnosti. Pôvodnú plastiku našli v roku 1987 v areáli hradu Devín, sochár Jozef Porubovič ju zreštauroval a doplnil podľa architektonického návrhu Ivana Salaya. V roku 2009 osadili vernú rekonštrukciu pamätníka pri novej budove Slovenského národného divadla v komplexe Eurovea. Na pylón sa vrátil pôvodný bronzový lev a pod ním pribudla nanovo odliata socha Milana Rastislava Štefánika podľa Kafkovho originálu.
Osud živého Césara
S príchodom nemeckej okupácie v roku 1939 sa začal koniec prvej zlínskej zoologickej záhrady na Tlustej hore. Vojnové roky priniesli nedostatok krmiva aj personálu. V roku 1940 sa v tlači objavili posledné správy o zoo a jej obyvatelia postupne putovali do iných zoologických záhrad. Spolu s nimi zmizol aj César. Ako sa skončil jeho život, zostáva dodnes záhadou.
