Depresia v tehotenstve ovplyvňuje aj dieťa. Liečba môže podporiť vývoj mozgu bábätka
Depresia v tehotenstve sa týka aj dieťaťa. Jej liečba môže pomôcť vývoju mozgu bábätka
Liečba depresie počas tehotenstva môže ovplyvniť vývoj mozgu dieťaťa a jeho schopnosť zvládať emócie v ranom veku. Naznačuje to nový výskum amerických vedcov, podľa ktorého mali bábätká matiek, ktoré počas tehotenstva absolvovali psychoterapiu, odlišný vývoj oblasti mozgu zodpovednej za pamäť a emócie. Tieto zmeny zároveň súviseli s nižšou mierou negatívneho emočného prežívania v prvých mesiacoch života.
Štúdia, ktorú zverejnil časopis Nature Communications, predstavuje podľa jej autorov prvú randomizovanú kontrolovanú klinickú skúšku dokazujúcu, že liečba depresie počas tehotenstva môže ovplyvniť štruktúru mozgu dieťaťa.
Depresia v tehotenstve patrí medzi časté komplikácie. Podľa údajov citovaných výskumníkmi sa zvýšené depresívne príznaky týkajú približne 20 až 40 percent tehotných žien. Predchádzajúce výskumy spájali depresiu matky s vyšším rizikom emočných, behaviorálnych a psychických ťažkostí u detí. Doteraz však chýbali presvedčivejšie experimentálne dôkazy o tom, či môže liečba matky tieto súvislosti ovplyvniť.
Vedci sledovali vývoj mozgu detí
Výskumníci z University of Colorado Anschutz a spolupracujúcich pracovísk uskutočnili klinickú štúdiu s názvom Care Project. Zúčastnili sa na nej tehotné ženy so zvýšenou mierou depresívnych príznakov.
Účastníčky náhodne rozdelili do dvoch skupín. Jedna absolvovala interpersonálnu psychoterapiu, ktorá pozostávala z ôsmich týždenných sedení v trvaní 50 minút. Terapia sa zameriavala najmä na medziľudské vzťahy a sociálnu podporu.
Druhá skupina dostávala rozšírenú bežnú starostlivosť. Tá zahŕňala štandardnú pôrodnícku starostlivosť, informačné stretnutie o depresii v tehotenstve a informácie o dostupných službách v oblasti duševného zdravia.
Po narodení vedci skúmali vývoj mozgu detí a ich emočné prejavy. Zistili, že deti matiek, ktoré absolvovali psychoterapiu, vykazovali odlišnosti vo vývoji hipokampu – oblasti mozgu, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri pamäti a spracovaní emócií.
Rozdiel v tejto oblasti dosahoval približne päť percent v porovnaní s deťmi matiek, ktoré dostávali bežnú starostlivosť. Zistené rozdiely súviseli aj s lepšou reguláciou emócií vo veku šiestich mesiacov.
Tehotenstvo ako dôležité obdobie pre duševné zdravie
Vedci upozorňujú, že výsledky poukazujú na význam duševného zdravia matky už počas tehotenstva. Podpora ženy v tomto období môže mať dosah nielen na jej vlastnú pohodu, ale potenciálne aj na vývoj dieťaťa.
„Výskumy už dlho ukazujú, že depresia počas tehotenstva súvisí s rozdielmi v emočnom a behaviorálnom vývoji detí. Väčšina doterajších dôkazov však vychádzala zo štatistických súvislostí,“ uviedla Catherine Demersová, odborná asistentka psychiatrie na University of Colorado Anschutz a hlavná autorka štúdie.
Podľa nej umožnilo náhodné rozdelenie účastníčok do skupín lepšie preskúmať, či liečba depresie počas tehotenstva môže ovplyvniť skorý vývoj mozgu dieťaťa.
Elysia Davisová, profesorka psychológie na University of Denver a korešpondujúca autorka výskumu, zdôraznila, že výsledky podporujú význam včasnej pomoci ženám s depresívnymi príznakmi.
„Naše zistenia naznačujú, že liečba depresie matky počas tehotenstva môže pomôcť nasmerovať vývoj mozgu dieťaťa priaznivejším smerom,“ uviedla.
Pomoc matkám môže prospieť aj ďalšej generácii
Autori štúdie považujú výsledky za argument v prospech lepšieho prepojenia psychologickej a psychiatrickej pomoci s prenatálnou starostlivosťou. Keďže depresia počas tehotenstva je pomerne častá a dá sa liečiť, dostupnejšie odborné služby by mohli priniesť úžitok matkám aj ich deťom.
Benjamin Hankin, profesor psychológie na University of Illinois Urbana-Champaign, uviedol, že podpora duševného zdravia matiek môže predstavovať jednu z najskorších príležitostí na podporu zdravého vývoja dieťaťa.
Výsledky však treba interpretovať opatrne. Hoci randomizovaná štúdia poskytuje silnejšie dôkazy než samotné pozorovanie štatistických súvislostí, výskum zatiaľ nepreukazuje, že zistené rozdiely v mozgu automaticky povedú k lepšiemu duševnému zdraviu v neskoršom detstve alebo dospelosti.
Ďalšie sledovanie detí ukáže, či sa rozdiely vo vývoji mozgu a regulácii emócií prejavia aj v dlhšom časovom horizonte. Zatiaľ však štúdia posilňuje argument, že starostlivosť o duševné zdravie počas tehotenstva by mala byť dôležitou súčasťou starostlivosti o matku aj dieťa.
