Väčšina Slovákov sníva o našetrených 8 553 eur, no realita je iná

Slováci chcú mať v úsporách tisíce eur, realita je iná

Peniaze a úspory sú dôležitou súčasťou života každého človeka. Väčšina ľudí by chcela mať odloženú určitú sumu, ktorá by im pomohla v prípade nečakaných výdavkov alebo pri väčších nákupoch.

Podľa prieskumov by Slováci chceli mať v úsporách približne 8 553 eur. V skutočnosti však majú našetrenú asi polovicu z tejto sumy. Ukazuje to, že predstavy ľudí o finančnej rezerve sa často líšia od ich reálnych možností.

Dôvodov môže byť viac, napríklad rastúce ceny, bežné výdavky domácností alebo nízke príjmy. Aj preto je pre mnohých ľudí ťažké pravidelne si odkladať peniaze. Napriek tomu je dôležité vytvárať si úspory postupne, pretože aj menšia finančná rezerva môže človeku v budúcnosti výrazne pomôcť.

Rezerva pomáha zvládnuť nečakané výdavky

Prieskum spoločnosti PARTNERS, ktorý pripravila agentúra Focus, ukázal, že približne tri štvrtiny opýtaných majú vytvorené nejaké úspory. Napriek tomu až 21 % domácností po zaplatení všetkých pravidelných výdavkov nezostanú žiadne peniaze alebo skončia v mínuse. Aj preto je rozdiel medzi tým, koľko majú Slováci skutočne našetrené a akú sumu by považovali za dostatočnú, pomerne veľký.

Odborníčka na osobné financie Miroslava Hlaváčová vysvetľuje, že suma 8 553 eur zodpovedá približne šiestim priemerným mesačným príjmom jedného človeka. Takúto rezervu je podľa nej možné vytvoriť postupným a pravidelným sporením.

Finanční odborníci odporúčajú odkladať si približne 10 % príjmu. Pomôcť môžu aj mimoriadne peniaze, napríklad odmeny alebo finančné dary, z ktorých si človek časť odloží bokom.

Rezerva slúži najmä na nečakané situácie, ako je strata príjmu, oprava auta alebo zdravotné výdavky. Mala by byť uložená oddelene od peňazí na bežné nákupy a zároveň ľahko dostupná.

Na tento účel môže poslúžiť sporiaci účet. Pred jeho výberom je dobré pozrieť si podmienky výberu, úročenie aj poplatky. Peniaze určené na plánované výdavky by mali byť od finančnej rezervy oddelené.

Sporenie a investovanie majú rozdielny účel

Sporenie a investovanie nie sú rovnaké. Pri sporení si človek pravidelne odkladá časť príjmu, napríklad na sporiaci účet alebo termínovaný vklad. Peniaze má zvyčajne ľahšie dostupné, avšak ich zhodnotenie býva nižšie a nemusí pokryť rast cien.

Investovanie je vhodnejšie najmä na dlhšie obdobie. Peniaze možno vložiť napríklad do fondov, akcií alebo dlhopisov. Ich hodnota však môže rásť aj klesať, preto nie je vhodné investovať peniaze, ktoré bude domácnosť čoskoro potrebovať.

Podľa odborníčky Miroslavy Hlaváčovej by mal človek investovať až peniaze, ktoré mu zostanú po vytvorení rezervy a pokrytí krátkodobých výdavkov. Pri cieľoch na viac ako päť rokov je možné vybrať investíciu podľa toho, aké riziko je človek ochotný zniesť.

Prieskum ukázal, že 60 % ľudí pravidelne neinvestuje. Dve tretiny respondentov však uviedli, že by dokázali začať investovať aspoň menšiu sumu, v priemere približne 55 eur mesačne.

Ak na konci mesiaca nič nezostáva, môže pomôcť odložiť si peniaze hneď po výplate. Dobré je tiež sledovať výdavky, zrušiť zbytočné poplatky a začať aj s malou sumou. Hlaváčová odporúča vytvoriť si pravidelný návyk a pri zvýšení príjmu časť nových peňazí radšej odložiť, než ich hneď minúť.