Kelti a starí Slovania za Dušičkami: prečo mŕtvym patrí jeseň

Dušičky majú korene aj v predkresťanskom období, pripomína etnologička

Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých, ktoré ľudia poznajú aj ako dušičky, sú časom, keď sa čistia hroby, zapaľujú sviečky a spomína sa na blízkych, ktorí už zomreli. Etnologička Katarína Nádaská priblížila, kde majú tieto sviatky korene a prečo sa na cintoríny po rokoch vracajú prírodné materiály.

„Nielen na Slovensku, ale prakticky v celej Európe sa slávia Dušičky. Je to kresťanský sviatok,“ uviedla pre ta3.

Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých

Sviatok všetkých svätých vznikol podľa Nádaskej v časoch prvých kresťanov, keď vtedajší pápež zasvätil rímsky chrám Panteón prvým mučeníkom. „Pod pojmom ‚svätí‘ si vtedajšia cirkev uctievala najmä prvých mučeníkov, prvých kresťanov, ktorí zomreli za svoju vieru,“ vysvetlila etnologička. Slúžili sa za nich zádušné omše a sviatok sa pomerne rýchlo rozšíril do celej Európy.

Druhý novembrový deň patrí spomienke na zosnulých, teda na príbuzných, ktorí už zomreli. Korene tohto sviatku hľadá Nádaská v 10. storočí, keď mnísi začali so slávením zádušných omší a večerným zvonením, najprv za svojich spolubratov. „Keďže to bola pekná slávnosť, tak aj bežní ľudia sa dožadovali takejto slávnosti,“ dodala.

Cirkev im podľa nej vyšla v ústrety a v priebehu nasledujúcich sto rokov sviatok ustanovila. Pôvodne sa slávil v máji, neskôr sa presunul na jeseň. „Tu by sa mohlo povedať, že sa to tak trošku prepája ešte s tým predkresťanským obdobím, kde aj Kelti, starí Slovania slávili práve v tom jesennom období tiež spomienku na mŕtvych,“ uviedla etnologička.

Éra plastových vencov sa končí

Dušičky sú podľa Nádaskej vážnou a pietnou spomienkou, keďže cintorín je posvätné miesto a treba sa tam správať slušne. Úprava a čistenie hrobov je už stáročnou tradíciou. Výzdoba hrobov je však veľmi bohatá až za posledných zhruba 40 rokov. „Každý chce najmä na vidieku mať čo najkrajší hrob, ale samozrejme, má to aj osobný význam, pretože ľudia si spomínajú na svojich zosnulých,“ povedala.

Na hroboch sú preto najrôznejšie kvety a vence, a etnologičku teší, akým smerom sa výzdoba v posledných rokoch uberá. „Veľmi sa teším, že sa vraciame zase k prírodným materiálom. Už sme prekonali tú éru plastových vencov a kvetín a to je veľmi dobrá správa pre prírodu a pre ekológiu,“ zdôraznila.

Sviečka má podľa nej dva základné významy. Pre veriacich je svetlom nádeje na večný posmrtný život. Druhý význam je estetický. „Keď si dáme dobrú večeru pri sviečkach, tak je to veľmi romantické a pekné. Takže aj keď hroby máme pekne upravené a sú tam sviečky, tak je to jednoducho slávnostná atmosféra,“ uzavrela Nádaská.