Mozog si pamätá viac, než si myslíme. Demenciu ovplyvňuje aj čas v škole
Školské lavice ako ochrana pred demenciou? Výskum priniesol pozoruhodné zistenie
O rok dlhšie vzdelávanie môže mať dôsledky, ktoré sa prejavia až o niekoľko desaťročí. Naznačuje to nová štúdia vedcov z amerických univerzít, podľa ktorej ľudia, ktorí museli zostať v škole dlhšie, mali v neskoršom veku nižšiu pravdepodobnosť diagnostikovania Alzheimerovej choroby a ďalších foriem demencie.
Výskumníci z University of Southern California, University of Wisconsin–Madison a University of Michigan využili zmenu britskej legislatívy z roku 1972. Tá zvýšila minimálny vek ukončenia povinnej školskej dochádzky z 15 na 16 rokov.
Analýza ukázala, že dodatočné vzdelávanie spojené s touto reformou znížilo výskyt diagnostikovanej demencie aj o desaťročia neskôr. Výsledky zároveň naznačujú, že vzdelanie môže prinášať ochranný účinok aj ľuďom s vysokou genetickou predispozíciou na toto ochorenie. Štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Reforma umožnila oddeliť vplyv vzdelania od iných faktorov
Už dlhšie sa vie, že ľudia s vyšším vzdelaním majú nižšie riziko demencie. Samotná táto súvislosť však nedokazuje, že ochranný účinok spôsobuje priamo vzdelanie. Ľudia, ktorí študujú dlhšie, sa totiž môžu od ostatných líšiť aj rodinným zázemím, príjmom či životnými podmienkami, ktoré ovplyvňujú zdravie v starobe.
Výskumníci preto využili britskú reformu, ktorá vstúpila do platnosti v Anglicku, Škótsku a Walese v roku 1972. Ľudia narodení 1. septembra 1957 alebo neskôr museli zostať v škole najmenej do 16 rokov. Tí, ktorí sa narodili tesne pred týmto dátumom, mohli školu opustiť už ako pätnásťroční. Táto hranica umožnila porovnať ľudí narodených len niekoľko dní od seba, na ktorých sa vzťahovali odlišné pravidlá povinnej školskej dochádzky. Podiel mladých, ktorí zostali v škole aspoň do 16 rokov, sa v dôsledku reformy zvýšil o 14 percentuálnych bodov.
Vedci následne využili údaje z britskej databázy UK Biobank. Zdravotný stav účastníkov sledovali do veku 65 rokov prostredníctvom nemocničných záznamov, registrov úmrtí a údajov o zdravotnom stave, ktoré poskytli samotní účastníci.
Ukázalo sa, že ľudia narodení tesne po rozhodujúcom dátume, ktorí museli zostať v škole dlhšie, mali nižšiu pravdepodobnosť diagnostikovania demencie než ľudia narodení tesne pred ním.
„Už dlho vieme, že ľudia s vyšším vzdelaním majú menšiu pravdepodobnosť vzniku demencie. Bolo však ťažké určiť, či za tým stojí samotné vzdelanie,“ uviedla hlavná autorka štúdie Silvia Barcellosová, ekonómka zaoberajúca sa zdravím, pôsobiaca na University of Southern California a University of Wisconsin–Madison. Podľa nej reforma umožnila oddeliť vplyv vzdelávania od mnohých ďalších faktorov, ktorými sa ľudia v priebehu života odlišujú.
Genetická predispozícia nemusí sama určiť, či človek ochorie
Vedci sa zamerali aj na otázku, či môže dlhšie vzdelávanie pomôcť ľuďom, ktorí majú na vznik demencie vysokú genetickú predispozíciu. Výsledky naznačili, že dodatočné vzdelávanie znižovalo výskyt diagnostikovanej demencie aj v tejto skupine. Genetické predispozície teda nemusia samy osebe určovať, či človek ochorie. Význam môžu mať aj životné podmienky a skúsenosti, ktoré sa dajú ovplyvniť.
Zistenia rozširujú pohľad na prevenciu demencie. Naznačujú totiž, že opatrenia prijaté už v detstve a mladosti môžu ovplyvňovať zdravie mozgu v období, keď sa príznaky ochorenia ešte neprejavujú.
„Gény pomáhajú formovať riziko ochorenia, ale nemusia nevyhnutne určovať výsledok,“ uviedol spoluautor štúdie Leandro Carvalho, docent ekonómie na University of Southern California. Podľa neho môžu životné skúsenosti a okolnosti, ktoré možno meniť, ovplyvniť, či sa genetická náchylnosť napokon prejaví ochorením.
Vzdelanie, príjem aj zdravie srdca
Vedci predpokladajú, že dlhšie vzdelávanie môže pôsobiť viacerými spôsobmi. Môže zlepšiť pracovné príležitosti a príjem, zvýšiť pravdepodobnosť vykonávania duševne náročnejšej práce a ovplyvniť zdravotné či sociálne podmienky človeka. V skúmanej skupine sa dodatočné vzdelávanie spájalo aj s vyšším príjmom domácnosti a nižším výskytom mozgovej príhody a srdcového infarktu.
Výskumníkom sa však nepodarilo presne určiť, ktoré z týchto faktorov sa podieľali na nižšom riziku demencie a aký význam mal každý z nich.
Zároveň upozorňujú, že výsledky treba interpretovať opatrne. Demencia bola v sledovanej, pomerne mladej skupine stále relatívne zriedkavá, preto sú odhady účinku nepresné. Ďalšie sledovanie účastníkov vo vyššom veku ukáže, či sa ochranný účinok vzdelania potvrdí aj v období, keď sa demencia vyskytuje častejšie.
Výsledky tak prinášajú dôkaz, že vzdelávanie môže byť jedným z faktorov ovplyvňujúcich riziko demencie v neskoršom živote. Neznamenajú však, že dlhšie štúdium zaručuje ochranu pred ochorením alebo že jeho presný účinok už vedci dokážu vyčísliť.
