Z pušného prachu sa nenajeme, treba hľadať iné možnosti
Z pušného prachu sa nenajeme
Výrok „z grafov sa nenajeme“, ktorý používal bývalý predseda Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták na diskreditáciu analýz opierajúcich sa o štatistické dáta, má v súčasnom kontexte oveľa vážnejší obsah. Reagovala naň aj publikácia NBS z roku 2010 s názvom „Ako sa najesť z grafov. 10 receptov pre slovenskú ekonomiku“.
Predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek adresoval EÚ vyhlásenie: „Veríme, že to tam pochopia a že tí, ktorí rozhodujú, sa zamyslia nad tým, čo sa bude konzumovať v nasledujúcich rokoch, asi pušný prach to nebude.“ Narážal na zvyšovanie financovania obrany v budúcom rozpočte EÚ. Slovenskí mliekari predpokladajú pokles produkcie o 20 percent a pomoc čakajú od EÚ.
Brusel na Pastoreka reagovať nebude, mohla by však reagovať domáca politická scéna. V rozpočtoch štátu sa výdavky na obranu pohybujú okolo 2 percent HDP a rastú. Opozícia je v tomto bode zajedno s koalíciou a výšku výdavkov na obranu nekritizuje. Nový záväzok NATO zvýšiť výdavky na obranu do roku 2035 na 5 percent HDP by si tieňový minister obrany Tomáš Valášek nedovolil spochybniť. Kritizuje však použitie výdavkov na obranu na výstavbu nemocníc, čo pravidlá NATO dovoľujú, rovnako ako takzvané duálne projekty.
Poľsko dosiahlo deficit verejných financií v roku 2025 na úrovni 7,3 percenta HDP. Dlh verejných financií Poľska už prekračuje 60 percent a odhaduje sa, že najbližšie bude medzi 64 a 65 percentami HDP. Ratingová agentúra S&P v auguste potvrdila Poľsku rating v cudzej mene na úrovni A- / A-2, čo je horší rating ako má Slovensko na úrovni A so stabilným výhľadom. Poľsku rastie dlh a náklady na jeho financovanie, najmä preto, že mu enormne rastú výdavky na obranu: aktuálne na úrovni 4,48 percenta HDP a do dvoch rokov sa vyšplhajú na 5 percent. Lídrami vo výdavkoch na obranu už však nie je Poľsko, ale Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré už dnes dávajú na obranu v percentách HDP viac ako Poľsko. Dosahy na deficit a dlh sú rovnaké. Estónsko má stále najnižší dlh v EÚ, no ten rýchlo rastie.
Koniec mierovej dividendy po skončení studenej vojny je jedným zo zdrojov rastu dlhu štátov EÚ. Ten už dnes v priemere prekračuje 82 percent HDP a bude ďalej rásť. Aj preto sa začína hovoriť o novej dlhovej kríze ako v rokoch po veľkej finančnej kríze. Vláda sa utieka k unáhlenej podpore vojenskej výroby a dúfa, že tak podporí slabý hospodársky rast. Trochu, ale iba dovtedy, kým nebudeme konfrontovaní nutnosťou konverzie, ktorú sme zažili začiatkom 90. rokov.
Výdavky na obranu v štátnom rozpočte SR dosahujú za ostatné roky úroveň okolo 2 percent HDP, v roku 2025 dosiahli 2,7 miliardy eur. Podľa RRZ sa v roku 2024 podieľali na deficite 0,2 percenta, v roku 2028 to už bude 0,8 percenta HDP. Okrem výdavkov v štátnom rozpočte zadlžujú štát i úvery na obranu. Vláda v júni 2026 schválila historicky najväčší úver na obranu vo výške až do 2,3 miliardy eur z európskeho finančného nástroja SAFE. Aj keď je to dlhodobý úver a za výhodnejších úrokových podmienok, bude zvyšovať dlh štátu a zaťažovať jeho dlhovú službu.
Podiel výdavkov na obranu v percentách HDP je politickým záväzkom, nie záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o členstve v NATO. Vojna na Ukrajine a neochota Donalda Trumpa pomôcť chrániť členov NATO, ak nezvýšia vlastné výdavky na obranu, prinútili členské krajiny v júni 2025 počas summitu v Haagu zvýšiť záväzok z 2 percent na 5 percent HDP do roku 2035.
Oficiálna metodika NATO výdavky kategorizuje: na čisté výdavky na obranu aspoň do výšky 20 percent a ďalšie kategórie. Medzi nimi sú i výdavky takzvaného duálneho využitia, napríklad nemocnice, ako aj výdavky na cestnú a železničnú infraštruktúru civilno-vojenského využitia, na vedu a výskum. Niektoré z nich by mohli aspoň čiastočne zvýšiť rast. Vláda sa upriamila na dve nemocnice, ktorých výdavky, ak prejdú prísnymi kritériami NATO, aspoň zvýšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Časť čistých výdavkov na nákupy smeruje k producentom, ktorí nie sú členmi EÚ. Podľa Oxford Economics je to asi 40 percent všetkých čistých výdavkov EÚ. Tie sa stávajú motorom rastu iných štátov, najmä USA, dominantného dodávateľa vojenskej techniky do EÚ. Z revidovaného politického záväzku členov NATO sa preto najviac radovali americký Lockheed Martin, Boeing, General Dynamics a ďalšie firmy. No nielen tie. I nemecký Rheinmetall, ktorého zisk medziročne vzrástol o tretinu, či francúzsky Thales, švédsky Saab a ďalšie spoločnosti. Z krízy automobilového priemyslu sa niektoré automobilky ako Volkswagen, Mercedes-Benz či BMW dokonca chcú dostať von transformáciou časti svojich kapacít na vojenskú produkciu.
Aj slovenská vláda sa utieka k unáhlenej podpore vojenskej výroby a dúfa, že tak podporí slabý hospodársky rast. Trochu, ale iba dovtedy, kým nebudeme konfrontovaní nutnosťou konverzie. Nevieme iba odhadnúť, kedy to bude. Už sme konverziu v bezprecedentnom rozsahu zažili začiatkom 90. rokov minulého storočia.
