Chmelár: Európa je na pokraji vzbury. Politické elity nerozumejú dianiu na uliciach
Chmelár: Európa je na pokraji vzbury, politické elity nerozumejú tomu, čo sa deje v uliciach
Politický analytik Eduard Chmelár v relácii ta3 Téma dňa hovoril o riziku radikalizácie európskej spoločnosti, kritizoval pasivitu slovenských politikov pri presadzovaní mierových iniciatív a upozornil na širšie súvislosti americkej energetickej stratégie.
Summit V4 bol diplomatickým úspechom, zásadný posun však nepriniesol
Stretnutie prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky v Trenčíne, na ktorom sa prvýkrát zúčastnila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, považuje Chmelár za významnú diplomatickú udalosť. O skutočnom oživení regionálnej spolupráce však podľa neho zatiaľ nemožno hovoriť.
„Objektívne treba povedať, že pre Trenčín to bola veľká sláva. Možno najväčšia od roku 1335,“ uviedol s odkazom na historické rokovania stredoeurópskych panovníkov. Pozitívne hodnotil postup prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý podľa neho dokázal zvládnuť citlivú diplomatickú situáciu.
Samotný summit však podľa Chmelára nepriniesol významnejšie výsledky. „Toto bolo stretnutie, ktoré bolo diplomaticky veľmi významné, ale k nejakým konkrétnejším alebo významnejším záverom tam nedošlo,“ skonštatoval.
Slovenská diplomacia uspela, Chmelárovi chýba jasnejší postoj k Ukrajine
Uplynulé dni označil Chmelár za úspešné pre slovenskú diplomaciu. Okrem summitu V4 vyzdvihol aj rokovanie vlády Roberta Fica v ukrajinskom Ľvove. Zároveň však kritizoval, že slovenská strana podľa neho dostatočne jasne neotvára otázku oslavovania kontroverzných historických osobností na Ukrajine.
„My by sme v tomto mali mať rovnaký postoj ako Poľsko. Veľmi striktný. Spolupracujeme, to je síce v poriadku, ale mali by sme povedať svoj jasný názor na tieto veci,“ vyhlásil. Napriek tejto kritike odmieta tvrdenia o medzinárodnej izolácii Slovenska.
Európa podľa Chmelára smeruje k sociálnej vzbure
Ešte vážnejšie než budúcnosť V4 vníma Chmelár narastajúce sociálne napätie v Európe. Protesty v Paríži, Miláne a ďalších mestách podľa neho nemožno vysvetľovať iba migráciou či problémami s verejným poriadkom. Za ich hlavné príčiny považuje rastúce životné náklady, nedostupnosť bývania, oslabovanie verejných služieb a prehlbujúce sa sociálne rozdiely.
„Európa je dnes naozaj na pokraji povstania. A politické elity úplne zle čítajú to, čo sa deje,“ vyhlásil. Odmieta pritom interpretáciu, podľa ktorej je za európskymi nepokojmi predovšetkým migrácia. „Tie protesty majú v prvom rade silný sociálny kontext,“ zdôraznil.
Mladých ľudí už nemotivuje nádej, ale rozčarovanie
Práve v postojoch mladej generácie vidí Chmelár zásadný rozdiel oproti spoločenským zmenám v roku 1989. „Mladí ľudia v roku 1989 pociťovali, alebo ich hlavnou motiváciou bola nádej. Hlavnou motiváciou týchto mladých ľudí je rozčarovanie,“ povedal.
Najväčším rizikom je podľa neho skutočnosť, že súčasné protestné hnutia nemajú výrazných lídrov ani ucelený program. „Keď nemáte lídrov, keď nemáte riešenie, keď nemáte odpoveď, tak tú odpoveď kto dal v 30. rokoch minulého storočia? Fašisti,“ varoval.
Od Fica očakáva konkrétne mierové iniciatívy, nie iba kritiku
Chmelár kritizoval premiéra Roberta Fica za to, že napriek svojim výhradám k európskej politike neprichádza s konkrétnymi návrhmi na ukončenie vojny na Ukrajine. „Ja s ním prakticky vo väčšine vecí súhlasím. Ale ja mám problém s tým, že on rozprával ako nejaký aktivista alebo komentátor,“ uviedol.
Podľa Chmelára by Slovensko malo byť diplomaticky aktívnejšie, aj keby jeho iniciatívy nezískali okamžitú podporu. „Francúzi a Nemci majú silu presadiť tie návrhy. Ale iniciovať ich môže aj Luxembursko. Aj ten najmenší štátik,“ pripomenul.
Trumpova volebná porážka nemusí zmeniť zahraničnú politiku USA
Volebný neúspech Donalda Trumpa v kongresových voľbách pripisuje Chmelár najmä ekonomickým dôsledkom vojny v Iráne. „Hlavnou príčinou tej porážky bola vojna v Iráne. Ale nie ako medzinárodná téma, lebo tá tradične nerozhoduje voľby. Ale to, že Američania pocítili zvýšenie cien pohonných hmôt,“ vysvetlil.
Rozhodujúce právomoci podľa neho zostávajú prezidentovi. „To, čo ovplyvňuje svet, zahraničná politika, je stále pevne v rukách Donalda Trumpa,“ zdôraznil Chmelár.
Energetická politika je podľa Chmelára kľúčom k Trumpovej stratégii
Chmelár považuje udalosti posledných rokov za súčasť širšieho geopolitického zápasu o kontrolu nad energetickými zdrojmi. „Ak sa pozrieme na udalosti za posledných päť rokov a nebudeme ich vnímať ako jednotlivé udalosti, ale ako istú postupnosť stratégie Bieleho domu, tak musíme povedať, že v energetickej politike to Donald Trump vyhral,“ vyhlásil.
Ako príklady uviedol obmedzenie dovozu ruského plynu do Európy, vývoj v Sýrii a Venezuele či narušenie energetických tokov na Blízkom východe. Volebné straty Trumpovho tábora preto podľa Chmelára nemožno automaticky stotožňovať s neúspechom dlhodobej geopolitickej stratégie Washingtonu.
