Putin pôsobil racionálne, no mier zrejme nechce. Nórsky premiér varuje pred ilúziou

Nórsky premiér po telefonáte s Putinom varuje pred ilúziou o mieri

Nórsky premiér Jonas Gahr Støre telefonoval pred dvoma týždňami hodinu a pol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Po rozhovore ho opisuje ako profesionálneho a racionálneho, no nemyslí si, že by Putin naozaj chcel mier. „Keby chcel mier, vojna by sa vôbec nezačala,“ povedal Støre.

Pred utorkovými rokovaniami Ruska, Ukrajiny a USA v Abú Zabí preto radí opatrnosť. Støre, ktorý patrí k ostrým kritikom Donalda Trumpa, v rozhovore pre bruselský magazín Politico spochybnil aj prezidentove reči o tom, že „veľká, krásna“ mierová dohoda je na dosah. Varoval tiež, aby sa bezpečnosť Európy nestala predmetom vyjednávania o konci vojny.

Abú Zabí len ako odrazový mostík

„Bol by som opatrný,“ odpovedal Støre na otázku, čo od rokovaní v Spojených arabských emirátoch očakáva. „Abú Zabí je odrazový mostík a jedným z jeho výsledkov by malo byť, že čoskoro nato bude nasledovať ďalšie kolo,“ dodal.

Na programe môže byť podľa neho prímerie v Čiernom mori, ktoré by umožnilo bezpečný vývoz obilia, prímerie pri útokoch na energetiku, zmrazenie frontovej línie či výmeny zajatcov. Pracuje sa aj na bezpečnostných zárukách, ktoré by mali zabrániť tomu, aby Rusko Ukrajinu napadlo znova. Delegácie sa v Abú Zabí stretnú v utorok a v stredu, vôbec prvýkrát od februára.

Støre spolu s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom minulý mesiac pomohol mierový proces oživiť, keď v Osle hostil stretnutie Trumpovho vyslanca Steva Witkoffa so Zelenským. Deň nato však Witkoff v Petrohrade nazval Putina „humanistom“, čo mnohých európskych spojencov Ukrajiny zdesilo. Ako to vníma on, prezradiť nechcel. „Nebolo by to súčasťou môjho slovníka,“ povedal len. Na otázku, či Witkoffovi a Trumpovi dôveruje, odpovedal diplomaticky: „Verím, že USA hľadajú spôsob, ako túto vojnu ukončiť.“

„Nie je izolovaný“

Støre so Stubbom 27. októbra Putinovi zatelefonovali sami, namiesto toho, aby čakali, kým sa s ním dohodnú Američania. Bol to zriedkavý krok, keďže Európa ruského prezidenta od začiatku invázie izoluje. Viacerí susedia, napríklad Dánsko či Lotyšsko, ho prijali s rozpakmi.

Nórsky premiér si za ním stojí. „Priznajme si to. Nie je izolovaný. Jediný hlas, ktorý sa do Moskvy dostane, prichádza z Washingtonu,“ povedal. Myslieť si, že sa vojna skončí, keď Európa s Moskvou nebude hovoriť, je podľa neho ilúzia.

Telefonát podľa Støreho prebehol podľa dohodnutých pravidiel, bez skákania do reči, a Putin svoje argumenty predniesol jasne. Správy o tom, že severským lídrom prednášal o slovanskej histórii, odmietol. „Musím povedať, že som bol pri tom. Nerobil to,“ tvrdí nórsky premiér.

Že by Putin chcel mier, Støre neverí. „Keby chcel mier počas týchto piatich rokov, keď vidí, že jeho krajina upadá, že susedné krajiny vstupujú do NATO a jeho ľudia umierajú, vojna by sa skončila,“ uviedol. Už to, že Putin zdvihol telefón a posiela tím do Abú Zabí, však podľa neho naznačuje aspoň ochotu sadnúť si za stôl. A ak by rokovania nepriniesli nič, malo by to pre Rusko svoju cenu.

Bezpečnosť Európy až po vojne

Európski lídri majú tento týždeň na neformálnom samite v Dubline debatovať, kto by ich mal pri rokovaniach o Ukrajine zastupovať. Støre si myslí, že Európa by takého zástupcu mať mala, či už jedného človeka, alebo inú formu. Čoraz viac sa podľa neho ponúka trojica najväčších ekonomík, teda Nemecko, Francúzsko a Británia.

Biely dom medzitým hovorí o veľkej prestavbe bezpečnostného usporiadania v Európe. Trumpov zať Jared Kushner minulý týždeň napísal, že cieľom je nájsť riešenia, ktoré zohľadnia bezpečnostné obavy všetkých strán. To je pre Nórsko neprijateľné.

„Všetky otázky európskej bezpečnostnej architektúry sa budú musieť riešiť až po skončení vojny,“ zdôraznil Støre. „Rusko neustále oživuje predstavy, ktoré malo koncom roka 2021, o tom, kde môže a kde nemôže byť NATO. O tom Rusko nerozhoduje,“ dodal pre Politico.