Len 8 percent zamestnancov má najvyššie stravné, väčšina Slovákov dostáva minimum

Len 8 percent zamestnancov dostáva najvyššie stravné

Pravidelný obed nie je pre všetkých Slovákov samozrejmosťou. Spomedzi respondentov s nárokom na stravné si ho každý pracovný deň dopraje 58,8 percenta.

Ďalších 14,7 percenta obeduje približne každý druhý deň a 16,6 percenta raz za tri až štyri dni. Takmer nikdy neobeduje 6,5 percenta opýtaných z tejto skupiny.

Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Asociácie moderných benefitov (AMOBE) vykonaného agentúrou AKO v auguste 2026 na vzorke 1000 respondentov.

„Pri otázke, ako si zabezpečujú obed v práci, si 38,8 percenta respondentov uviedlo jedlo prinesené z domu. Stravovanie zabezpečené zamestnávateľom uviedlo 23,9 percenta a reštaurácie alebo donášku 19 percent,“ priblížil Václav Hřích z agentúry AKO.

„Stravné by nemalo byť iba formálnym splnením zákonnej povinnosti. Jeho zmyslom je pomôcť zamestnancovi zabezpečiť si počas pracovného dňa plnohodnotné jedlo. Ak jeho hodnota výrazne zaostáva za cenou obeda, tento účel sa postupne oslabuje. Na papieri vyzerá plné stravné na úrovni 9,80 eura (platí od decembra 2026) dobre, ale v skutočnosti ho dostáva len 8 percent zamestnancov najbohatších firiem. Väčšina Slovákov dostáva len minimálne stravné, aktuálne len 3,84 eura pri finančnom príspevku (od decembra 2026 to bude 4,05 eura),“ priblížil Juraj Králik, výkonný riaditeľ AMOBE.

Jedným z najvýraznejších zistení prieskumu je ochota uprednostniť vyššiu hodnotu účelového stravného pred nižším finančným príspevkom. Až takmer 80 percent respondentov, ktorí sú alebo môžu byť v zamestnaneckom pomere, by dalo prednosť vyššiemu stravnému použiteľnému iba na nákup potravín a jedla. Nižší finančný príspevok v hotovosti by si vybralo len 14,2 percenta.

Takmer 60 percent respondentov s nárokom na stravné v prieskume uviedlo, že vyššie stravné by použilo na nákup potravín – napríklad kvalitnejších surovín, pestrejšiu stravu alebo častejšie nákupy. Ďalších 18,1 percenta by peniaze využilo na častejšie obedy v reštauráciách či donášku jedla. Len 9,4 percenta by dodatočné peniaze odložilo na úspory a 6,9 percenta by ich využilo na splácanie účtov alebo splátok.

Silnú podporu má aj samotné zachovanie stravného ako zákonnej istoty. Až 79,1 percenta respondentov považuje za dôležité, aby Zákonník práce naďalej garantoval príspevok zamestnávateľa na jedno jedlo denne.

Ďalším významným zistením je vzťah k domácej ekonomike. Až 72,4 percenta Slovákov si myslí, že štát by mal podporovať také benefity, pri ktorých peniaze určené na stravovanie zostávajú v slovenskej ekonomike.

Podľa AMOBE výsledky prieskumu vytvárajú priestor na širšiu diskusiu o tom, ako podporiť dostupnosť stravovania, posilniť kúpyschopnosť domácností a zároveň zohľadniť obmedzené možnosti verejných financií. Asociácia chce o možnostiach účelovej podpory stravovania a adresnej pomoci ohrozeným skupinám rokovať so zástupcami vlády, opozície, zamestnávateľov a ďalších sociálnych partnerov.

„Európske protesty nám pripomínajú, aká citlivá je otázka životnej úrovne. Slovenský prieskum zase ukazuje, v ktorých oblastiach ľudia očakávajú pomoc. Našou ambíciou je hľadať praktické, dobrovoľné a ekonomicky zodpovedné riešenia, ktoré pomôžu pracujúcim, rodinám aj domácej ekonomike bez zbytočného zaťažovania podnikateľského prostredia,“ uzatvoril Králik.