Zlomenina krčka stehennej kosti: zákerná a dá sa jej predísť?
Nenápadný pád, vážne následky. Prečo je zlomenina krčka stehennej kosti taká zákerná – a dá sa jej predísť?
Stačí pošmyknutie na zamrznutej príjazdovej ceste alebo zakopnutie o okraj koberca. U mnohých starších ľudí môže aj obyčajný pád viesť k zlomenine bedra. Jedným z najčastejších miest takéhoto poranenia je krčok stehennej kosti – úzka časť kosti tesne pod hlavicou bedrového kĺbu.
Zlomeniny krčka stehennej kosti sa môžu hojiť ťažšie než mnohé iné zlomeniny. Dôvodom je obmedzené krvné zásobenie tejto oblasti a malý priestor na chyby. Chirurgovia však majú k dispozícii účinné možnosti liečby – zlomenú kosť môžu zafixovať alebo nahradiť bedrový kĺb umelým. Väčšina pacientov sa po liečbe dokáže opäť postaviť na nohy a chodiť.
Čo je krčok stehennej kosti?
Stehenná kosť je najdlhšia, najťažšia a jedna z najpevnejších kostí ľudského tela. V jej hornej časti sa nachádza pomerne zraniteľné miesto – krčok stehennej kosti. Ide o krátky, šikmo uložený úsek, ktorý spája telo stehennej kosti s jej hlavicou. Hlavica má guľovitý tvar a zapadá do kĺbovej jamky panvy, čím vytvára bedrový kĺb.
„Z anatomického hľadiska je konštrukcia krčka stehennej kosti geniálne navrhnutá na zabezpečenie pohyblivosti, no zároveň neposkytuje veľký priestor na chyby,“ vysvetľuje ortopéd Daniel Wiznia, ktorý sa špecializuje na rekonštrukčné operácie bedrového a kolenného kĺbu a je spoluriaditeľom programu zameraného na avaskulárnu nekrózu a osteonekrózu.
Prečo sa zlomenina hojiť ťažšie?
Hlavica stehennej kosti je takmer úplne odkázaná na drobné krvné cievy, ktoré vedú pozdĺž vonkajšej strany úzkeho krčka stehennej kosti. Keď dôjde k zlomenine, tieto cievy sa môžu natiahnuť, stlačiť alebo pretrhnúť. Ak sa prívod krvi do hlavice preruší, kostné tkanivo začne odumierať a stráca schopnosť normálneho hojenia.
Krčok stehennej kosti sa navyše nachádza vo vnútri kĺbového puzdra bedrového kĺbu. Obklopuje ho kĺbová tekutina a chýba mu dostatočná vrstva hojivého tkaniva nazývaného okostica. Kosť sa preto musí hojiť predovšetkým zvnútra, čo je pomalší proces vyžadujúci, aby úlomky zostali nehybné a pevne pritlačené k sebe. Ak sa posunú, zlomenina sa nemusí zahojiť – vzniká pakĺb, ktorý môže spôsobovať pretrvávajúcu bolesť, nestabilitu bedrového kĺbu a problémy s chôdzou.
Fixácia alebo náhrada kĺbu?
Pri výbere liečby chirurgovia zohľadňujú vek pacienta, jeho celkový zdravotný stav, úroveň fyzickej aktivity a mieru posunutia kostných úlomkov. U mladších a aktívnych pacientov je cieľom spravidla zachovať vlastný bedrový kĺb – zlomené časti sa uvedú do správnej polohy a zafixujú kovovými skrutkami alebo čapmi.
Jedným z rizík je avaskulárna nekróza, teda odumieranie kostného tkaniva v dôsledku nedostatočného prívodu krvi. Postihnutá kosť stráca pevnosť a hlavica sa môže postupne zrútiť. Výsledkom býva bolestivé poškodenie kĺbu a rozvoj artrózy. U starších pacientov, najmä ak sú úlomky výrazne posunuté, chirurgovia zvyčajne odporúčajú náhradu bedrového kĺbu – čiastočnú (nahrádza sa hlavica a krčok) alebo totálnu (nahrádza sa hlavica aj kĺbová jamka panvy).
„Neexistuje jedno univerzálne riešenie pre všetkých, a to je vlastne dobrá správa,“ hovorí Wiznia. „U mladšieho pacienta sa snažíme za každú cenu zachovať vlastnú kosť. U staršieho človeka môže výmena kĺbu predstavovať najrýchlejšiu a najspoľahlivejšiu cestu späť k pohodlnej chôdzi.“
Kedy vyhľadať pomoc a ako predchádzať zlomenine
Zlomenina bedra si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Po páde treba bezodkladne vyhľadať pohotovosť alebo zavolať záchrannú zdravotnú službu pri silnej bolesti v oblasti bedra či slabín, neschopnosti postaviť sa alebo preniesť váhu na poranenú nohu, alebo ak poranená noha vyzerá kratšia či vytočená smerom von. Operácia sa zvyčajne vykonáva do jedného až dvoch dní od úrazu.
Nie každej zlomenine sa dá zabrániť, riziko však možno znížiť. Odporúča sa poradiť s lekárom o vyšetrení na osteoporózu, dodržiavať liečbu pri zníženej hustote kostí, pravidelne sa venovať aktivitám posilňujúcim svaly a zlepšujúcim rovnováhu a odstrániť doma riziká vedúce k pádu – voľne položené koberce, nedostatočné osvetlenie či predmety na podlahe.


