Slováci prišli o stovky miliónov. Prepad na Wall Street zmenšil ich dôchodkové úspory
Výpredaje na Wall Street znížili dôchodkové úspory Slovákov o stovky miliónov eur
Druhý a tretí pilier dôchodkového systému na Slovensku zaznamenali v uplynulých týždňoch výrazný pokles hodnoty aktív. Dôvodom boli mohutné výpredaje na finančných trhoch, predovšetkým na Wall Street. Kým prvý pilier spravovaný Sociálnou poisťovňou zostal stabilný, z fondov spravovaných dôchodkovými správcovskými spoločnosťami sa v priebehu niekoľkých dní vyparili stovky miliónov eur.
Príčiny výpredaja na svetových burzách
Výpredaj na svetových burzách spustili rastúce obavy z prehrievania trhu s umelou inteligenciou. Akcie technologických gigantov dosahovali vysoké valuácie, no investori začali pochybovať, či sa stovky miliárd dolárov investovaných do dátových centier a čipov premenia na očakávané zisky. Nervozitu prehĺbili výsledky amerických volieb, ktoré posilnili politikov kritických voči umelej inteligencii a môžu spomaliť výstavbu dátových centier. K tomu sa pridali vysoké úrokové sadzby, obavy z inflácie a drahšieho financovania. Výpredaj urýchlilo aj zatváranie zadlžených a špekulatívnych pozícií investičných fondov. Pokles technologických akcií sa následne prelial aj do ďalších sektorov.
Strata stoviek miliónov eur
Podľa údajov Asociácie dôchodkových správcovských spoločností bolo 30. októbra v druhom pilieri naakumulovaných 22,5 miliardy eur. K 6. novembru hodnota aktív klesla na 22,2 miliardy eur. Za jediný týždeň sa tak z penzijných fondov, v ktorých si sporí viac ako 2,1 milióna ľudí, vyparilo takmer 334 miliónov eur, čo predstavuje 1,5-percentný prepad.
V garantovaných dlhopisových fondoch majetok mierne narástol asi o päť miliónov eur na objem 3,78 miliardy eur. Celý prepad tak ide na vrub negarantovaných fondov, teda zmiešaných, indexových a akciových.
Predseda asociácie Miroslav Kotov uviedol, že pri veľkých objemoch úspor aj malé percentuálne pohyby spôsobia výrazné zmeny v ich veľkosti. Pripomenul, že presun peňazí do indexových fondov spôsobil, že v nich je aktuálne až 75 percent všetkých druhopilierových úspor, preto majú pohyby na akciových trhoch čoraz silnejší vplyv na celkové úspory.
Výkonný riaditeľ Finančného kompasu Matej Dobiš označil výkyvy na úrovni 334 miliónov eur v priebehu jedného týždňa za štandardnú reakciu na kapitálových trhoch. Podľa neho sú v obdobiach zverejňovania hospodárskych výsledkov, významných politických rozhodnutí či volebných cyklov krátkodobé trhové korekcie bežným javom.
Rovnaký vývoj nastal aj v treťom pilieri. Do konca októbra si sporitelia nahromadili asi 5,27 miliardy eur, o týždeň nato suma klesla na 5,19 miliardy eur. Ubudlo teda asi 73 miliónov eur.
Odborníci odporúčajú dlhodobý prístup
Dobiš odporúča pri dôchodkových úsporách neuvažovať o krátkodobých výkyvoch, keďže ide o investičný horizont niekoľkých desiatok rokov. Pri dlhodobých investíciách sú podľa neho poklesy dokonca vítané, pretože predstavujú zľavu, keď za rovnakú sumu možno nakúpiť viac podielov.
Kotov upozornil, že dôchodkové účty v druhom pilieri sa neotvárajú kvôli aktuálnemu poklesu. Keďže si doň ľudia prispievajú postupne z každej výplaty, v čase otvorenia je stav majetku rovný nule a postupne rastie. Sporiteľom odporúča, aby sa s úsporami nesnažili časovať trh ani preskakovať z fondu do fondu, keďže väčšina takýchto pokusov neprináša zisk.
Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik vysvetlil, že veľké americké technologické spoločnosti majú v indexových fondoch významné zastúpenie, no nie preto, že by slovenskí správcovia neprimerane riskovali a špekulovali na niekoľko akcií. Najväčším rizikom pre sporiteľov s dlhým investičným horizontom podľa neho nie je týždňový pokles trhov, ale desaťročia strávené v príliš konzervatívnych fondoch.
Peniaze v systéme sa nestratili
Začiatkom novembra 2024 bolo v negarantovaných fondoch odložených 11,69 miliardy eur, o dva roky neskôr to bolo 18,39 miliardy eur, čo predstavuje takmer 60-percentný rast. Pri konzervatívnych dlhopisoch sa objem znížil z piatich miliárd na 3,8 miliardy eur. Hlavným dôvodom poklesu bol zákonný presun pasívnych sporiteľov do výnosnejších indexových fondov a fakt, že do garantovaných fondov už neprúdia nové mesačné príspevky väčšiny pracujúcich.
Kotov upozornil, že o strate nemožno hovoriť. Ak sa fond za prvých šesť mesiacov zhodnotí o 15 percent a potom v ďalšom mesiaci poklesne o päť, podľa neho nejde o stratu. Indexové fondy sú od začiatku roka v pluse okolo 14 percent aj po zarátaní nedávnych poklesov.
Na začiatku tohto roka mali Slováci v druhom pilieri 19,1 miliardy eur, dnes je to 22,2 miliardy eur. Kotov predpokladá, že prichádza obdobie zvýšenej volatility na akciových trhoch, keďže investori pozorne sledujú známky možného prasknutia bubliny na trhu s umelou inteligenciou.
Dobiš dodal, že rok 2026 zatiaľ vyzerá pozitívne, no jeho koniec je ešte ďaleko. Odporúča počkať na reporty veľkých technologických spoločností, na ukončenie snáh o vyriešenie konfliktov a na zvýšenú spotrebu typickú pre záver roka.


