Poznal Lennona aj Warhola, Simpsonovcom dodal čipku. Má výstavu na Bratislavskom hrade

Poznal Lennona aj Warhola, Simpsonovcom dodal čipku. Má výstavu na Bratislavskom hrade

Poznal Lennona, Yoko Ono aj Warhola, Simpsonovcom dodal čipku. Má výstavu na Bratislavskom hrade

Poznal Johna Lennona a Yoko Ono, pohyboval sa v spoločnosti Andyho Warhola a Keitha Haringa. Život výtvarníka Sama Havadtoya pripomína príbeh z prostredia newyorskej umeleckej elity. Má nezameniteľný rukopis – na diela prenáša čipku, bežne spájanú s intimitou, ženskosťou a domácim prostredím. Jeho výstava Večná jar pozýva návštevníkov do tohto osobitého sveta na Bratislavskom hrade.

Sam Havadtoy, vlastným menom Sámuel Havadtőy, sa narodil v roku 1952 v Londýne do maďarskej rodiny. Keď mal štyri roky, rodina sa presťahovala do Maďarska. Jeho detstvo a dospievanie poznačili pomery vo východnom bloku. V roku 1971 emigroval cez Juhosláviu a o rok neskôr sa usadil v New Yorku.

Do mesta, ktoré v 70. a 80. rokoch pulzovalo novými umeleckými smermi, neprišiel ako maliar, ale ako interiérový dizajnér. Pracoval s nábytkom, starožitnosťami a zariaďovaním priestorov. Práve táto profesia mu otvorila dvere do spoločnosti, ku ktorej by sa inak dostával len ťažko.

V New Yorku sa dostal do kontaktu s osobnosťami, ktoré menili podobu súčasnej kultúry. Patrili medzi ne Andy Warhol, Keith Haring, George Condo či Donald Baechler. Ich tvorba a newyorská umelecká scéna ovplyvnili aj jeho vlastné smerovanie. Od interiérového dizajnu sa postupne presúval k výtvarnej tvorbe. Maľovať začal už v 70. rokoch, svoj charakteristický výtvarný jazyk však rozvíjal predovšetkým v 80. rokoch.

Stretnutie s Lennonom a Yoko Ono

Jedno z najznámejších stretnutí jeho života sa odohralo v roku 1978. John Lennon a Yoko Ono si vtedy v newyorskom obchode s nábytkom a starožitnosťami všimli vo výklade dvojicu egyptských kresiel. Havadtoy tam pracoval a práve ich nákup sa stal začiatkom spolupráce. Neskôr pre slávny pár navrhoval interiéry viacerých rezidencií vrátane apartmánu v budove Dakota a vidieckych domov. Profesionálny kontakt postupne prerástol do priateľstva a Havadtoy sa stal súčasťou ich súkromného sveta. Po Lennonovej tragickej smrti v decembri 1980 bol dôležitou oporou Yoko Ono aj jej malému synovi Seanovi.

Čipka ako podpis

Najvýraznejším prvkom Havadtoyovej tvorby je čipka. Materiál, ktorý si väčšina ľudí spája s obrusmi, záclonami, svadobnými šatami či rodinnými spomienkami, prenáša do sveta súčasného umenia. Na prvý pohľad môže pôsobiť dekoratívne a nežne, v jeho dielach však získava oveľa komplikovanejší význam. Čipka je pre neho akousi druhou vrstvou obrazu. Niečo odhaľuje, ale zároveň zakrýva.

Havadtoy pracuje s maľbou, sieťotlačou, kolážou aj kombinovanými technikami. Obrazy vrství, dopĺňa farbou a prekrýva čipkou. Na plátno najprv jemným štetcom zapisuje vlastné myšlienky, spomienky a osobné zážitky. Tie postupne skracuje na niekoľko slov či viet, potom ich prekryje farbou a starou čipkou. Text sa tak stáva pre oko nečitateľným, jeho stopa však zostáva pod povrchom diela.

Spolupráca s Keithom Haringom

Jedným z najpozoruhodnejších príbehov v živote Sama Havadtoya je jeho spolupráca s americkým umelcom Keithom Haringom. V roku 1989 mu pomáhal zariaďovať byt na Manhattane. Keď dal v obývačke prekryť starý tehlový krb čerstvou omietkou, navrhol Haringovi, aby do ešte vlhkého povrchu kreslil. Havadtoy neskôr prišiel s myšlienkou preniesť tento spôsob tvorby aj na oltárne panely. Z ich spolupráce napokon vznikol triptych The Life of Christ (Život Krista), jedno z Haringových posledných veľkých diel, dokončené krátko pred jeho smrťou v roku 1990.

Výstava Večná jar

Výstava Sam Havadtoy: Večná jar (Eternal Spring) vznikla špeciálne pre Slovenské národné múzeum – Historické múzeum na Bratislavskom hrade. Verejnosti ju sprístupnili 30. októbra 2026 a potrvá do 23. decembra 2026. Návštevníci ju nájdu na treťom poschodí múzea. Kurátorkou výstavy je Melinda Kun Kelemen.

Popri maľbách sú vystavené aj sochy a práce na papieri. Pozornosť pútajú sochárske objekty, v ktorých umelec pretvára známe kultúrne ikony a obľúbené kreslené postavičky na originálne výtvarné diela. Návštevníci tak môžu na výstave stretnúť aj rodinku Simpsonovcov, Káčera Donalda či Ružového pantera. Na výstave nechýba ani autorov autoportrét, v ktorom sa vracia k vlastnej detskej podobe.

Za vznikom Havadtoyovej série Dvere sa skrýva príbeh, ktorý vedie až k rodine Picassovcov. Keď ho Keith Haring pozval do domu Clauda Picassa, syna slávneho maliara, zaujali ho tam staré dvere pokryté maľbami rôznych umelcov. Umelec vytvoril štrnásť diel zo starých dverí, ktoré získal pri vypratávaní bytov v Budapešti. Každé z nich symbolizuje jednu životnú etapu. V Bratislave vystavuje tri diela z tohto cyklu s nápismi „Regret nothing“ (Nič neľutuj), „Never complain“ (Nikdy sa nesťažuj) a „Never explain“ (Nikdy nič nevysvetľuj).