Slovenské železnice čelia vážnym problémom: kto ich dokáže zachrániť?
Kto zastaví krvácanie slovenských železníc?
Železnica zažíva už dlhé roky obdobie paradoxov. Pod rúškom marketingových krás sa skrýva stroj, ktorý melie z posledného. Na jednej strane máme finančne poddimenzovanú železničnú infraštruktúru, nespokojných nákladných dopravcov a frustrovaných železničiarov, ktorí sa vo štvrtok 12. novembra zišli na protestnom zhromaždení v Bratislave. Hnev je oprávnený. Ľudia z prevádzky sa už nedokážu pozerať na dlhoročný úpadok a nízke finančné ohodnotenie, ktoré často neodráža náročnosť a kvalifikáciu.
Neudržateľne nízke ceny lístkov
Na strane druhej je tu polovičné cestovné z dôvodu drahších pohonných hmôt a vlaky „zadarmo“ pre dôchodcov a študentov, ku ktorým sa po novom pridali profesionálni vojaci a ich rodinní príslušníci. A to pri zrušených pokladniciach, vlakoch bez vlakvedúcich a narastajúcej vyťaženosti rušňovodičov. Poslednú úpravu cien cestovného v druhej vozňovej triede zaznamenal dopravca ZSSK ešte v roku 2011. Modelový príklad cesty z Trnavy do Bratislavy ukazuje, že cena cestovného v roku 2026 (2,70 eura pred zavedením 50 % zľavy) je len o 15 centov vyššia než v roku 2011, a to v dôsledku navýšenia DPH na 23 %.
Kde získať peniaze a kde šetriť
Celková kapitola dopravy a bývania dostala v rozpočte na rok 2027 výrazný finančný impulz: celkovo vzrastie medziročne o 568 miliónov eur. Z každého nového eura, ktoré štát pridal do oblasti dopravy, však poputuje do železničnej infraštruktúry len 7 centov. Zvyšných 93 centov zhltne cestná infraštruktúra. Keďže ŽSR zamestnávajú takmer 13 000 ľudí, vyše polovicu rozpočtu odčerpávajú náklady na zamestnancov. Na problém upozornil aj Útvar hodnoty za peniaze, podľa ktorého majú ŽSR nadbytočné stovky administratívnych zamestnancov. Na jeden kilometer trate máme v priemere takmer dvakrát viac zamestnancov než v susednom Česku.
Kumulatívna inflácia medzi rokmi 2011 a 2025 dosiahla vyše 55 %. Ak by sa cestovné valorizovalo podľa inflácie, spomínaná cena cestovného z Trnavy do Bratislavy by dnes stála zhruba štyri eurá. Slovenské železnice dnes potrebujú predovšetkým zodpovedné riadenie a investície na správne miesta, nie ďalšie politické darčeky. O tom, kam investovať, by mali rozhodovať odborníci, nie politickí nominanti.


