Slovensko dá na úroky z dlhu päťkrát viac než na inovácie
Štátny dlh požiera miliardy, na úroky dá Slovensko päťkrát viac než na inovácie
Rastúci štátny dlh začína Slovensku ukrajovať čoraz väčšiu časť verejných financií. Kým podnikatelia aj domácnosti pociťujú konsolidáciu najmä cez vyššie dane, odvody a ceny služieb, menej viditeľným dôsledkom je prudký rast sumy, ktorú štát musí každoročne zaplatiť za obsluhu svojho zadlženia. Podľa analytičky Klubu 500 Diany Motúzovej sa tento účet v najbližších rokoch ešte výrazne zvýši a bude obmedzovať peniaze, ktoré by mohli smerovať do rozvoja ekonomiky.
Len za desať mesiacov tohto roka vynaložil štát na obsluhu štátneho dlhu 1,78 miliardy eur. V rovnakom období minulého roka to bolo 1,45 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 22,6 percenta. Ešte výraznejšie je porovnanie s rokom 2024, keď tieto výdavky dosiahli za celý rok 1,19 miliardy eur. Za tento rok sa očakáva konečná suma 2,03 miliardy eur a návrh rozpočtu na rok 2027 už počíta s výdavkami na úrovni 2,44 miliardy eur. Oproti roku 2024 by tak boli viac než dvojnásobné. V roku 2029 majú podľa predpokladov prekročiť hranicu troch miliárd eur.
Pri prepočte na počet obyvateľov Slovenska k 30. júnu tohto roka plánovaných 2,44 miliardy eur predstavuje viac ako 450 eur na každého človeka za rok. Pri štvorčlennej rodine je to približne 1 800 eur. Nejde o priamu platbu, ktorú by domácnosti museli odvádzať štátu. Ide o peniaze z verejných zdrojov, ktoré už vláda nemôže využiť na iné účely, napríklad na cesty, školy, nemocnice či investície podporujúce hospodársky rast.
Päťkrát viac na dlh
Samotné zadlženie pritom nemusí byť pre ekonomiku automaticky škodlivé. Problém nastáva vtedy, keď sa čoraz väčšia časť rozpočtu míňa na úroky a refinancovanie starších záväzkov. Na nové investície a modernizáciu krajiny potom zostáva menej peňazí.
Rozdiel medzi výdavkami na minulé dlhy a podporou budúceho rastu ukazuje aj porovnanie s investíciami do výskumu, vývoja a inovácií. Akčný plán Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií na roky 2026 až 2028 počíta na budúci rok s investíciami do tejto oblasti približne 497 miliónov eur. Na obsluhu štátneho dlhu má pritom smerovať 2,44 miliardy eur, teda takmer päťnásobok tejto sumy.
Pozoruhodný je aj samotný medziročný nárast nákladov na správu dlhu. Medzi rokmi 2026 a 2027 majú stúpnuť približne o 413 miliónov eur. To je suma blízka celkovým plánovaným investíciám do výskumu a vývoja v spomínanom akčnom pláne. Na Národný jadrový program má štát v budúcom roku vyčleniť 100 miliónov eur, približne 694 miliónov eur má smerovať na kapitálové investície v zdravotníctve. Obsluha štátneho dlhu tak bude viac než trojnásobkom súčtu týchto dvoch položiek.
Výnosy z nových daní nestačia
Rastúci účet za dlhy vrhá iné svetlo na výnosy z nových daní. Pri zavádzaní dane z finančných transakcií vláda pôvodne komunikovala očakávaný ročný výnos presahujúci 700 miliónov eur. V roku 2025, keď sa daň uplatňovala až od apríla, štát v hotovostnom vyjadrení vybral približne 339 miliónov eur. V tomto roku, keď sa vyberá od januára, dosiahol jej výnos k 31. októbru 414 miliónov eur. Aj keby celoročný výnos predstavoval približne pol miliardy eur, pokryl by len malú časť nákladov na obsluhu dlhu.
Návrh rozpočtu verejnej správy počíta v roku 2027 s výnosom dane z príjmov právnických osôb približne 5,2 miliardy eur. Na obsluhu štátneho dlhu má pritom smerovať 2,44 miliardy eur. Úroky tak pohltia sumu zodpovedajúcu takmer polovici toho, čo štát za celý rok vyberie na dani zo ziskov firiem.
Podľa Motúzovej sa tým ukazuje jeden z vážnych problémov súčasnej konsolidácie. Štát zvyšuje daňové zaťaženie podnikateľov a odčerpáva im zdroje, ktoré by mohli použiť na investície a rozvoj. Zároveň však čoraz väčšiu časť verejných financií spotrebujú náklady na obsluhu dlhu. Na výdavkovej strane navyše pretrváva tlak rastúcich osobných nákladov vo verejnej správe, trinástych dôchodkov či pokračujúcej energopomoci.
Analytička upozorňuje, že konsolidácia nemôže spočívať iba v ďalšom zvyšovaní daní a hľadaní nových príjmov od daňovníkov. Potrebná je aj dôsledná revízia fungovania štátu, jeho prevádzkových nákladov, duplicít a neefektívnych politík. „Firmy nemôžu byť donekonečna bankomatom, z ktorého sa financuje rastúci účet za minulé deficity,“ uviedla Motúzová.


