Deti končia so športom v 10 rokoch. Nútiť ich nasilu je zlá cesta, varuje odborník
Deti prestávajú so športom, keď majú 10 rokov. Nútiť ich zostať pri ňom nasilu je zlá cesta, varuje odborník
Deti na Slovensku ukončujú svoju športovú aktivitu v priemere už vo veku 10 rokov. Vyplýva to z prieskumu organizácie Športoví Anjeli, ktorý sa realizoval na vzorke 1000 respondentov vo veku 6 až 18 rokov. Mimo školskej telesnej výchovy sa športu venuje 63 percent detí, pričom športuje 68 percent chlapcov a 56,7 percenta dievčat.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie nemalo približne 240 miliónov mladých ľudí vo veku od 11 do 17 rokov počas uplynulého týždňa ani jeden deň dostatok pohybu. Každý štvrtý tínedžer nedosahuje ani jeden deň v týždni odporúčanú hranicu 60 minút pohybovej aktivity strednej až vysokej intenzity. Priemerný adolescent bol aktívny len 2,7 dňa v týždni a každý deň sa hýbalo iba 14 percent mladých ľudí.
Kritický vek a vplyv školy
Podľa výkonného riaditeľa organizácie Športoví Anjeli Rasťa Bielika je desať rokov veľmi skorý vek na ukončenie športovej aktivity. Deti podľa neho prichádzajú z materských škôl s rovnakými zručnosťami a rovnakým časovým fondom, ktorý im venovali rodičia. Zlomovým bodom je vstup do základnej školy, keď vznikajú nové vzdelávacie povinnosti a krúžky a čas na šport sa postupne znižuje. V desiatom roku sa začína aj puberta a hormonálne zmeny, pričom záujem o šport prirodzene klesá.
Ivan Krištof z tej istej organizácie upozornil, že rozhodujú priority rodičov. Nie každé dieťa je podľa neho nadané na šport, niektoré na umenie, princípom je však deti podporovať. V rámci bezplatných aktivít na školách pozorujú, že deti prichádzajú po víkende do školy nabudené, pretože väčšinu času trávia pred obrazovkou. Učiteľky vedia, že pondelok nie je dobrý deň na učenie. Keď začali robiť pohybové aktivity, deti mali svalovicu, pretože nie sú zvyknuté na pohyb. Riaditelia škôl preto žiadali, aby sa deti najprv naučili chodiť vzpriamene a poriadne dýchať.
Telesná výchova a úloha rodičov
Pre približne 37 percent detí je telesná výchova jediný šport, ktorý majú. Podľa Bielika školy často nemajú vyslovene telocvikárov, pretože im to neumožňujú pracovné úväzky, a kvalita hodiny je tým poznačená. Organizácia sa preto snaží učiteľom odovzdávať metodiky, aby hodiny boli zaujímavé a deti sa na ne tešili.
Dievčatá športujú menej ako chlapci. Podľa Bielika môže byť dôvodom to, že dospievajú skôr a menia sa im sociálne väzby voči rovesníkom, pričom šport ide prirodzene do úzadia. Veľkú úlohu zohráva to, či športuje aj rodič. Bielik aj Krištof boli sami športovci a ich deti prirodzene inklinovali k športovaniu. Deti podľa nich nemusíte viesť, musíte im ísť príkladom. Ak rodič športuje, bude športovať aj dieťa, ak nerobí nič, nebude nič robiť ani dieťa.
Ak dieťa stráca záujem o pohyb, nútenie nasilu je podľa Bielika často zlá cesta. Rodič by sa mal spýtať, aká je príčina, a ponúknuť dieťaťu skúsiť ešte dve-tri hodiny alebo nájsť iný šport. Nemôže však sedieť doma a hrať sa na tablete. Rodič môže do motivácie vložiť aj svoj čas, napríklad plávať spolu s dieťaťom.
Podľa prieskumu až 24 percent detí trávi väčšinu voľného času pred obrazovkou. S technológiami sa podľa Bielika ťažko niečo robí vo veku okolo 10 rokov, treba začať skôr, ideálne pri vstupe na základnú školu. V prvom a druhom ročníku deti väčšinou telefón nemajú, zlom prichádza v treťom a štvrtom ročníku s Tik-Tokom a Instagramom. Ak sa šport u detí podchytil v základoch, chcú sa chvíľu pohrať s mobilom, ale potom idú radšej von.


