V Číne našli obrovskú hubu. Váži vyše dva kilogramy a pochádza z éry dinosaurov

V Číne našli obrovskú hubu. Váži vyše dva kilogramy a pochádza z éry dinosaurov

V Číne objavili obrovskú hubu, váži viac než dva kilogramy

V lesoch juhozápadnej Číny objavili vedci dosiaľ neznámy druh huby, ktorý na prvý pohľad pripomína skôr bizarnú rastlinu než bežnú hubu. Zo zeme vyrastajú mohutné belavé útvary, ktoré sa postupne rozvetvujú do výbežkov podobných ľudským prstom.

Výskumníci z Botanického ústavu v Kchun-mingu, ktorý patrí pod Čínsku akadémiu vied, exempláre zbierali v provincii Jün-nan v rokoch 2024 a 2025. Výsledky výskumu publikovali v odbornom časopise Frontiers in Fungal Biology.

Nový rod aj samostatná čeľaď

Nový druh dostal pomenovanie Dianjunus rex. Názov odkazuje na staroveké kráľovstvo Dian, čínske slovo označujúce hubu a latinské rex, teda kráľ. Patrí medzi vreckaté huby, odborne Ascomycota. Do tejto rozsiahlej skupiny sa zaraďujú desaťtisíce druhov vrátane kvasiniek, plesní a niektorých známych lesných húb.

Dianjunus rex však nemá typický klobúk ani hlúbik. Vytvára mohutné rozmnožovacie útvary, ktoré môžu dosahovať celkovú výšku 50 centimetrov. Do tohto údaja sa však započítava aj časť ukrytá pod zemou. Samotná nadzemná plodná časť býva vysoká približne 10 až 20 centimetrov.

Väčšina skúmaných exemplárov vážila 250 až 600 gramov. Výnimočný, dvojlaločný útvar však dosiahol hmotnosť až 2,2 kilogramu. Vedci ho zaraďujú medzi najrozmernejšie známe rozmnožovacie štruktúry vreckatých húb.

Prekvapila ich aj jeho genetická výbava. Analýzy DNA ukázali, že organizmus je natoľko odlišný od známych príbuzných, že preň vytvorili nový rod aj samostatnú čeľaď Dianjunaceae.

Predkovia žili v období zániku dinosaurov

Ešte zaujímavejší výsledok prinieslo skúmanie evolučnej histórie. Pomocou takzvaných molekulárnych hodín výskumníci odhadli, že sa táto vývojová vetva oddelila približne pred 65 miliónmi rokov. Výpočet však pripúšťa široké rozpätie od 50 do 80 miliónov rokov.

Časovo sa tak jej vznik približuje k masovému vymieraniu na konci kriedy, pri ktorom pred 66 miliónmi rokov vyhynuli aj nevtáčie dinosaury. Vedci uvažujú, že rozsiahle odumieranie vegetácie mohlo v tomto období vytvoriť nové príležitosti pre huby rozkladajúce drevo.

Samotný Dianjunus rex však skrýva ďalšiu zvláštnosť. Jeho genóm obsahuje výrazne menej génov potrebných na tvorbu enzýmov rozkladajúcich zložité rastlinné látky než genómy viacerých príbuzných druhov.

Vedci predpokladajú, že huba môže najskôr žiť vo vnútri zdravého stromu bez toho, aby mu škodila. Keď strom odumrie, začne rozkladať jeho drevo a získavať z neho živiny potrebné na svoj rast. Zatiaľ však ide iba o hypotézu, ktorú výskumníci ešte nepotvrdili.

Nevysvetlená zostáva aj jeho mimoriadna veľkosť. Jednou z možností je, že vyššie rozmnožovacie útvary pomáhajú výtrusom dostať sa nad okolitú vegetáciu, odkiaľ ich ľahšie roznesie vietor.