Prečo Rusi nedokázali ochrániť Putinovu chválu na Kryme?

Prečo Rusi nedokázali ochrániť Putinovu chválu na Kryme?

Prečo Rusi nedokázali ochrániť Putinovu pýchu na Kryme?

Zastavila sa nielen automobilová a železničná doprava, paralyzovaná je aj plavba lodí. To je výsledok ukrajinského úderu na Krymský most, ktorý Rusi postavili na okupovanom polostrove. Ako je možné, že ich pýchu zasiahli zničujúce útoky?

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že príprava rozhodujúceho útoku trvala priamo v teréne niekoľko týždňov. „Naše sily postupne likvidovali zložky ruskej protivzdušnej obrany a zariadenia rádioelektronického boja na ceste k finálnemu cieľu,“ napísal na Telegrame.

Zo správy ukrajinskej tajnej služby vyplýva, že operácia trvala mesiac a skladala sa zo siedmich etáp. Do úderov na Krymský most nasadili drony i rakety.

Trosky bránia lodnej doprave

Útoky na vojenské objekty, ktoré zabezpečujú ochranu mosta, pomáhajú objasniť, prečo Ukrajinci uspeli. Rusi venujú zvýšenú pozornosť nedotknuteľnosti stavby, ktorá spája ruskú pevninu s polostrovom. Generálny štáb ukrajinskej armády po vyhodnotení fotografií oznámil, že sa zrútil približne 270 metrov dlhý úsek cestnej časti spolu s hlavným oceľovým oblúkom, ktorý ju podopieral.

Po zrútení veľkých častí stavby vznikol problém v Kerčskom prielive. „V danom úseku je malá hĺbka vody, zosypané trosky zabraňujú plavbe lodí,“ upozornila agentúra UNIAN. Ide o zastavenie lodnej dopravy medzi Azovským a Čiernym morom. Poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko na Telegrame uviedol: „Azovské more sa fakticky stalo uzavretou nádržou, v ktorej uviazla nepriateľská flotila.“

Dopravná tepna využívaná pre drony

V marci 2018 sa ruský prezident Vladimir Putin zúčastnil na slávnostnom otvorení cestného úseku Krymského mosta a v decembri 2019 aj na sprístupnení železničnej trate. Stavba je označovaná za jeho pýchu na okupovanom polostrove.

Z vojenského pohľadu si Ukrajinci pochvaľujú, že odrezali Rusov od zásobovania okupovaných častí Chersonskej oblasti cez polostrov z pevninského Ruska. „Okupanti vybudovali na Kryme veľa odpaľovacích rámp pre kamikadze drony, ktoré vypúšťajú na južnú Ukrajinu aj hlbšie do vnútrozemia. Všetku muníciu pre ne prepravovali na polostrov predovšetkým cez tamojší most. V nákladiakoch aj po železnici,“ ozrejmil server Obozrevateľ.

Udrieť mohli aj pod hladinou prielivu

Ukrajinskí plánovači mali na výber, v akej podobe zaútočia na most. Mohli udrieť aj s použitím podmorských dronov. Rusi však už dlho vedeli, že Ukrajinci by mohli zničiť Krymský most pod hladinou vody, a preto v jeho okolí vytvorili niekoľko vrstiev námornej ochrany.

V ukrajinských médiách sa objavili špekulácie, že na príprave útoku sa podieľali aj stavební inžinieri, ktorí dokázali odhadnúť, na akú časť mosta sa majú vojenskí plánovači zamerať, aby vznikli čo najväčšie škody.

V rámci finále operácie stojí za zmienku nasadenie rakety typu Flamingo. Sériová výroba tejto riadenej strely s plochou dráhou letu sa začala v auguste 2025. Bojová hlavica váži približne 1 100 až 1 150 kg, čo z nej robí zbraň kategórie ťažkých leteckých bômb. Masívna nálož sa využíva na likvidáciu veľkých zbrojárskych závodov, muničných skladov a mostných konštrukcií.

Rekonštrukcia mosta

Obnovenie dopravy cez Krymský most sa do konca tohto roku neudeje. Presný rozsah škôd je verejne neznámy, no odhaduje sa, že oprava môže trvať dlhé mesiace. O narušení konštrukcie napovedá fakt, že hlavný cestný oblúk sa zohol a naklonil sa o približne 15 stupňov.

Rusi začali stavať Krymský most v roku 2015. Náklady na výstavbu dosiahli 228 miliárd rubľov, čo bolo vtedy v prepočte okolo 3,35 miliardy eur. Most sprístupnili v dvoch fázach – v máji 2018 pre automobily a v decembri 2019 pre vlaky. Dĺžka mosta je 19 kilometrov. Najvyšší bod oblúkovej konštrukcie dosahuje výšku až 80 metrov nad hladinou vody.