Splnená povinnosť, nezodpovedané otázky. Až teraz sa ukáže, na čo Slovensko skutočne má

Splnená povinnosť, nezodpovedané otázky. Až teraz sa ukáže, na čo Slovensko skutočne má

Postup je splnená povinnosť, otázky zostávajú

Slovenskí futbalisti zvládli Ligu národov bez prehry. Tri víťazstvá a tri remizy v konkurencii Moldavska, Kazachstanu a Faerských ostrovov však nie sú bilanciou, nad ktorou by bolo namieste plesať. Postup je povinnosť, povedal pred začiatkom súťaže tréner Vladimír Weiss – a mužstvo ju splnilo. Nečaká však gratulácie ani potľapkanie po pleci.

Obzvlášť druhá polovica zápasov ukázala, že slovenská reprezentácia nedokáže pôsobiť suverénne ani medzi mužstvami tejto výkonnostnej kategórie. Že má proti sebe futbalistov z menej renomovaných klubov a súťaží, by malo byť zrejmé aj z diania na ihrisku, nielen z hodnoty kádrov na internetových stránkach. Nebolo to tak vždy, ako by sme si želali.

Hráči, ktorí v kluboch nenastupujú

V kádri sú aj hráči, ktorí v kluboch pravidelne nenastupujú, i takí, ktorí sa už dlhšie nevedia stretnúť so športovou formou. Na zraze – teda na stretnutí najlepších futbalistov krajiny – akoby niektorí prišli k Weissovi na terapiu. Treba ich ubezpečovať, že nezabudli hrať futbal.

Tréner má nepochybne veľký cit pre hráča, vie, kedy ho povzbudiť, kedy mu vynadať a kedy nad ním podržať ochrannú ruku. Súčasná šírka kádra mu však často velí rozdávať prvú pomoc – príkladom je Nino Marcelli. Nebyť toho, že Dávid Strelec nosí stále rovnaký účes, Weiss by ho dnes vari ani nespoznal. Kde sa podel útočník, ktorého mal v Slovane? A kde sa vytratila suverenita Tomáša Riga z minuloročných majstrovstiev Európy do 21 rokov? Nie sú jediní, ale lepších teraz nemáme.

Príchod Reisa a otázka nastupujúcej generácie

Príjemným zistením je príchod Ludovita Reisa. Už len predstava, že by si raz so Stanislavom Lobotkom rozdelili prácu v strede poľa, je lákavá. Slovenský futbal dostal k dispozícii hráča v dobrom veku, s kvalitnou futbalovou výchovou, ktorý sa lopty evidentne nebojí. V našich pomeroch to nie je až taká samozrejmosť.

O poznanie menej príjemná je predstava reprezentácie bez Lobotku či Milana Škriniara. Pri pomyslení, že o pár rokov tu už nemusia byť, naskakuje husia koža. Až keď nehrajú, zisťujeme, koľko problémov za ostatných riešia. Zatiaľ ani v diaľke nevidieť tých, ktorí by ich raz mali nahradiť.

B-divízia a kvalifikácia

V B-divízii Ligy národov bude Slovensko čeliť už celkom inej konkurencii. Ešte predtým ho však čaká kvalifikácia majstrovstiev Európy. Je trochu paradoxné, že sa tešíme, ako sme sa dostali medzi kvalitnejších súperov, a zároveň dúfame, že pri najbližšom žrebe ich stretneme čo najmenej. Veľa bude závisieť od šťastnej ruky človeka, ktorý vyťahuje loptičky z osudia.

Zaujímavé je, ako dobre vieme pred žrebom rozlišovať medzi silnými a slabými súpermi a ako ľahko sa nám tieto rozdiely po zápasoch stierajú – najmä vtedy, keď nám výsledok nie je po chuti. Keď prehráme v Nemecku 0:6, vravíme, že aj to sa môže stať a aby sme sa pozreli, proti komu sme hrali. Keď doma remizujeme s Faerskými ostrovmi, pripomíname, že dnes už predsa vie hrať futbal každý. V prvom prípade sú rozdiely medzi mužstvami priepastné, v druhom prakticky neexistujú. Podľa potreby.

Teraz budeme častejšie narážať na lepších, ako sme my. Nech aj oni občas musia po zápase pred novinármi vysvetľovať, že futbal dnes už naozaj vie hrať každý. Aj Slováci.