160-tisíc na úteku, desať mŕtvych. Zlatá horúčka v Afrike prerástla do krvavých stretov
Zlatá horúčka v Guinei prerástla do krvavých stretov, tisíce ľudí utekajú do Mali
Rozsiahla operácia proti nelegálnej ťažbe zlata v západoafrickej Guinei vyvolala násilné strety, masový útek ľudí a humanitárnu krízu v susednom Mali. Pri nepokojoch zahynulo desať ľudí, ďalších 13 utrpelo zranenia. Malijské úrady hovoria až o 160-tisíc prichádzajúcich, hoci iné odhady sú podstatne nižšie.
Štyridsaťjedenročný Moussa Konaté z Pobrežia Slonoviny už niekoľko dní hľadal svoju manželku. Počas chaotického úteku z guinejských zlatých baní sa stratila v dave ľudí, ktorí sa snažili dostať cez hranicu do susedného Mali. Jeho manželka bola v siedmom mesiaci tehotenstva. Keď bezpečnostné zložky prikázali zlatokopom opustiť ťažobné oblasti, podľa Konatého vypukla panika.
Oblasť Siguiri patrí medzi najvýznamnejšie náleziská zlata
Oblasť Siguiri na severovýchode Guiney patrí medzi najvýznamnejšie náleziská zlata v západnej Afrike. Ťažba, ktorá sa pôvodne vykonávala ručne, postupne nadobudla polopriemyselný charakter. Guinejské úrady už v marci zakázali používanie ťažkých mechanizmov pri remeselnej ťažbe zlata a začali ich zabavovať.
Guinejská vláda začiatkom novembra zakázala remeselnú ťažbu zlata v oblasti Siguiri neďaleko hraníc s Mali. Úrady tvrdia, že nelegálne aktivity spôsobovali rozsiahle environmentálne škody vrátane znečistenia riek a poškodzovania poľnohospodárskej pôdy. Na presadzovanie zákazu nasadili bezpečnostné zložky.
Desať mŕtvych po stretoch so ťažiarmi
Situácia sa vyhrotila 11. novembra, keď sa pri meste Siguiri stretli protestujúci zlatokopi s príslušníkmi bezpečnostných síl. Podľa guinejského ministerstva územnej správy demonštranti postavili na cestách barikády a pri konfrontácii došlo k streľbe. Zahynulo desať ľudí vrátane piatich cudzincov, ďalších 13 osôb utrpelo zranenia.
Guinejský súd v pondelok odsúdil 202 ťažiarov zlata a 22 bývalých miestnych úradníkov v súvislosti s nelegálnou ťažbou a poškodzovaním životného prostredia. Bývalí úradníci dostali dvojročné tresty odňatia slobody a finančné pokuty. Ťažiarom súd uložil trojročné tresty a súhrnnú pokutu desať miliárd guinejských frankov, čo predstavuje približne 1,1 milióna amerických dolárov.
Mali hovorí o 160-tisíc ľuďoch
Podľa malijských úradov prekročilo hranicu približne 160-tisíc ľudí. Asi 100-tisíc malo doraziť do oblasti hlavného mesta Bamako a ďalších 60-tisíc do pohraničného Kourémalé. Tieto čísla však neboli nezávisle potvrdené. Diplomatické a guinejské zdroje odhadujú skutočný rozsah vysídlenia na približne 50-tisíc osôb.
Veľkú časť prichádzajúcich tvoria občania Burkiny Faso. Dvadsaťjedenročný Alassane Kaboré z Burkiny Faso opísal vyčerpávajúcu cestu do Mali. Pri príchode mal poranené koleno a ťažkosti s chôdzou. Ďalší zlatokopi uviedli, že museli opustiť náradie, oblečenie aj malé zásoby zlata.
Malijské úrady v pondelok oznámili, že pri presunoch a humanitárnych operáciách evidujú 13 úmrtí. Mali zároveň oznámilo, že organizovanými presunmi sa podarilo zabezpečiť návrat viac ako 79-tisíc ľudí do krajín ich pôvodu.
Za zákazom je aj snaha získať kontrolu nad zlatom
Zásah Guiney prichádza v čase, keď sa krajina usiluje posilniť vlastné spracovanie nerastných surovín. Prvého novembra otvorila v hlavnom meste Conakry novú rafinériu zlata Nimba Gold Refinery. Guinejská vláda chce dosiahnuť, aby sa väčšia časť zlata vyťaženého v krajine spracúvala doma.
Rozsiahle vyhosťovanie vyvolalo napätie medzi Guineou a jej susedmi. Burkina Faso kritizovala spôsob zaobchádzania so svojimi občanmi. Malijský premiér Abdoulaye Maïga upozornil na humanitárne dôsledky operácie a nedostatočnú koordináciu medzi krajinami. Guinea odmieta, že by zákaz cielene postihoval cudzincov.


