Diagnóza úpadku Slovenska: od prázdnej pokladnice k prázdnej galérii

Diagnza padku Slovenska od przdnej pokladnice k przdnej galrii

Diagnóza úpadku Slovenska: Od prázdnej pokladnice k prázdnej galérii

V súčasnosti nám relevantné aj zahraničné inštitúcie predpovedajú nejasnú budúcnosť Slovenska. Odhady ekonomického rastu na krátke a stredné obdobie naznačujú stagnáciu a slabý rozvoj, čo vyjadruje znepokojenie nad súčasným hospodárskym stavom krajiny. Trend rastúceho zadlženia sa ďalej prehlbuje a Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny EÚ v oblasti udržateľnosti tohto dlhu. Bez účinných reformných návrhov a vízie zo strany vlády, ktorá sa v minulosti skôr zameriavala na kritiku a preberanie myšlienok iných, je táto situácia alarmujúca.

Obdivujeme nostalgicky šesťdesiate roky, kedy sa spoločnosť zjednocovala okolo optimistického pohľadu na budúcnosť. Ekonomika vtedy síce stagnovala, no významné reformy ju nakoniec pozdvihli. Ako si však dnes pamätáme toto obdobie? Zostala nám najmä kultúrna prosperita, ktorá prežívajúca normalizáciu formovala identitu národa. Počas týchto rokov vzniklo množstvo kultúrnych diel – kníh, filmov a skladieb, ktoré obohatili náš spoločenský život.

Architektúra nielenže reflektovala tento rozmach, ale aj zachovala kultúrne dedičstvo. Príkladom sú stavby ako budova rozhlasu a premostenie Slovenskej národnej galérie, ktoré sa aj dnes tešia uznaniu odborníkov. Avšak otázka naplnenia ich kultúrného potenciálu ostáva otvorená. Medzi najvýznamnejšie inštitúcie na poli kultúry patrilo Experimentálne štúdio na pôde rozhlasu, ktoré malo európsky význam. Rádiu Devín sa podarilo udržať na trhu a prispieť svojim unikátnym prístupom k kultúrnej publicistike. V konkurencii digitálnych možností služby ponúkli svoju jedinečnú hodnotu, no aj tu nastali zmeny s novými riaditeľmi.

Avšak so zmenou vedenia nezostala kultúra bez poznateľných následkov. Nový riaditeľ rozhlasu, priaznivec konzervatívnych prístupov, zredukoval priestor pre progresívnu kultúrnu publicistiku a posunul program na formálne vzdelávanie, ktoré však vzbudilo otázky opodstatnenosti. Záujem o kultúrne správy, nezávislé rozhovory či recenzie sa zdá byť potlačený v prospech starých repríz, čo mnohých poslucháčov sklamalo.

Ďalšou inštitúciou, Slovenská národná galéria, sa pod vedením nových riaditeľov potýka s výrazným úpadkom. Ministerka kultúry, ktorej agendou bola predstavovanie nových riaditeľov, sa obklopila staršou generáciou umelcov, no ich reakcia na odvolanie predchádzajúcej riaditeľky bola len začiatkom série neúspechov. Množstvo zrušených projektov sa odzrkadlilo v poklese návštevnosti, čo ukazuje, že vedenie galérie nemá potrebný odborný prehľad na zastihnutie súčasných kultúrnych trendov.

Súčasní ministri kultúry, ktorí sa snažia o pozdvihnutie duchovnej hodnoty národa, čelili mnohým otázkam ohľadom úspešnosti svojich predchodcov. Historický kontext a hodnoty šesťdesiatych rokov ostávajú ťažko dosiahnuteľné. Na otázku o najhoršom ministrovi kultúry v dejinách väčšina súčasníkov bez váhania odpovedá, že súčasný stav je bohužiaľ najhorší. Tento úpadok kultúry na Slovensku si zaslúži väčšiu pozornosť, ako aj aktivitu zo strany zodpovedných inštitúcií, aby sa zabránilo ďalším tragédiam a nezmyselným stratám intelektuálnej hodnoty v našej spoločnosti.

Spolocnost