„Nikdy viac… ale už sa teším!“ 32 hodín na trati, 2 hodiny spánku a finiš v prvej štvrtine. Ako vyzeral beh naprieč Slovenskom? – Ostatné športy – Športweb
BEH NAPRIEČ SLOVENSKOM: NEZABUDNUTEĽNÉ ZÁŽITKY A VYKON, KTORÝM SA DALO ORIENTOVAŤ
V sobotu ráno sa dvanásťčlenný tím Športwebu postavil na štart viac ako 345-kilometrového behu z Demänovskej doliny smer Bratislava. Tento event nebol len ďalším výletom, ale skutočnou štafetou, v ktorej si účastníci museli vzájomne dôverovať a podporovať sa. Pocity pred pretekmi boli rozdielne, no všetci mali na mysli jediný cieľ – prežiť náročný beh a dokončiť ho spolu.
Jakub sa tesne pred štartom vyjadril, že mal zvýšený pulz a snažil sa zbaviť obáv z toho, že môže sklamať svoj tím. Podobne aj bežec Milan sa obával, či si dostatočne zapamätal prax behu. Keď už sa zdalo, že všetko je pripravené, nastal zábavný moment – Monika, ktorá sa podieľala na príprave jedla, zabudla banány doma v chladničke. V Demänovskej doline našli len dva banány obalené v čokoláde, čo len svedčilo o tom, že množstvo tímov malo rovnakú predstavu o potrebnej energii pre beh.
PODMIENKY NA PRETEKÁCH: CHAOS A VYČERPANIE
Prípravy pred závodom zahŕňali zabezpečenie vozidiel, ubytovania a dostatočného vybavenia na dlhé hodiny na ceste. Tak, ako sa dalo očakávať, chaos sa objavil už na prvý deň. „Všetko sme len tak nahádzali do áut, takže sme mali poriadny neporiadok,“ priznal Jakub. Milan ho doplnil, že celé auto sa premenilo na chaos, čo ich napokon naučilo lepšie usporiadať veci do boxov podľa toho, ako ich potrebovali. To im pomohlo, keď po dvadsiatich hodinách hľadali čisté tričko.
Ako sa blížil čas na beh, spánok sa stal takmer luxusom. Jakub uviedol, že im bolo povolené spať maximálne dve hodiny, a to celé sústredenie na nočných úsekoch, kde boli potrebné čelovky na orientáciu. Nezabudnúť skontrolovať batérie čelovky pred pretekami bolo kľúčové pre tím, aby sa vyhli nepríjemným prekvapeniam v tme.
NOČNÉ DOBRODRUŽSTVO A TEAMBUILDING
Nočný beh znamenal pre bežcov jedinečné skúsenosti. Jakub sa dostal do stavu nervozity, keď na ceste narazil na staré orientačné body, ktoré nepatrili do pretekov. „Modlil som sa, aby som stále bol na správnej ceste,“ povedal. Zatiaľ čo iní členovia tímu prežívali svoje vlastné menšie dobrodružstvá, niektorí spali na futbalovom ihrisku len, aby sa prebudili uprostred zavlažovania umelého trávnika. Museli sa tak popasovať nielen fyzicky, ale aj s komickými momentmi počas celého behu.
„Kričali sme na bežcov z auta, aby ich povzbudili a dodali im energiu. Niekedy sme zneli ako banda škôlkárov, ale to ich rozveselilo,“ zhodnotil Jakub. Takéto chvíle ukazovali, že beh nie je len o individuálnych výkonoch, ale aj o tíme, ktorý sa zomkne a prekoná prekážky spoločne.
ZÁVEREČNÉ MOMENTY A POCITY CÍLIA
Po 32 hodinách a 21 minútach sa tím Športwebu dostal do cieľa, pričom obsadili 45. miesto spomedzi 181 tímov. Pocity pri príchode neboli len o víťazstve, ale aj o bolestiach a únave, ktoré si všetci odniesli. Jakub uviedol, že pre neho to nebola romantická účast, a keď sa ho opýtali, či by si to zopakoval, s humorom skomentoval: „Nikdy viac, ale už sa teším na ďalší ročník.“
Saška, ďalšia členka tímu, sa po pretekoch cítila motivovaná k pravidelnému behu a zdôraznila, že celý zážitok nebol len o športovom výkone, ale aj o spoznávaní Slovenska a nových ľudí. „Je to dynamické a určite sa oplatí,“ dodala.
Takéto preteky ukázali, že aj v náročných podmienkach je dôležité održovať tímového ducha, schopnosť improvizácie a chuť posúvať sa vpred za podmienok, pri ktorých si chalani sľúbili: „Nikdy viac, ale už sa tešíme na ďalší ročník.“
