Facebook dostal rekordnú pokutu 25 miliárd dolárov za 44 miliónov porušení zákona

Facebook dostal rekordnú pokutu 25 miliárd dolárov za 44 miliónov porušení zákona

Facebook dostal rekordnú pokutu 25 miliárd dolárov. Súd mu narátal takmer 44 miliónov porušení zákona

Americký súd uložil spoločnosti Meta jednu z najvyšších finančných sankcií v histórii. Podľa poroty firma systematicky zavádzala používateľov o ochrane súkromia. Odborníci však upozorňujú, že po odvolaní môže z astronomickej sumy zostať podstatne menej.

Spoločnosť Meta, prevádzkovateľ Facebooku, má za roky zavádzania používateľov zaplatiť 25 miliárd dolárov, v prepočte približne 21,5 miliardy eur. Rozhodol o tom 21. októbra sudca Francis J. Mathew v americkom štáte Nové Mexiko. Ide o jednu z najvyšších občianskoprávnych sankcií, aké kedy americký súd uložil súkromnej spoločnosti.

Rozhodnutie nadväzuje na verdikt poroty z 25. septembra, ktorá Facebook uznala zodpovedným za takmer 44 miliónov porušení tamojšieho zákona o nekalých obchodných praktikách. Spoločnosť podľa súdu opakovane zavádzala verejnosť o tom, kto má prístup k osobným údajom používateľov a ako ich chráni.

Prípad má korene v škandále Cambridge Analytica, ktorý prepukol v roku 2018. Britská poradenská spoločnosť získala prostredníctvom externej aplikácie neoprávnený prístup k údajom až 87 miliónov používateľov Facebooku. Informácie využívala pri vytváraní profilov voličov a cielení politickej reklamy vrátane kampane pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2016.

Žaloba podaná v roku 2021 však zahŕňala aj ďalšie praktiky. Vyšetrovatelia spochybnili vyjadrenia Facebooku o ochrane súkromia, prístupe externých vývojárov k údajom aj o opatreniach proti dezinformáciám a nenávistným prejavom.

Ako súd dospel k 44 miliónom porušení

Porota označila za zavádzajúcich 26 z 29 skúmaných verejných vyjadrení spoločnosti a jej predstaviteľov z rokov 2010 až 2021. Počet porušení sa však nevypočítaval podľa počtu preukázateľne poškodených používateľov. Rozhodujúci bol aj potenciálny dosah jednotlivých vyjadrení medzi obyvateľmi Nového Mexika.

Pri výpočtoch sa používal odhad 1,4 milióna aktívnych používateľov Facebooku v štáte alebo približne 2,1 milióna obyvateľov. Jednotlivé počty sa následne sčítavali. Rovnaký človek tak mohol byť zahrnutý do viacerých porušení.

Ministerstvo spravodlivosti Nového Mexika uvádza 43 899 725 porušení, zatiaľ čo súdny dokument pri výpočte sankcie vychádza z 43 899 720.

Podľa miestneho zákona možno za každé úmyselné porušenie uložiť sankciu až 5 000 dolárov. Teoretická suma tak dosiahla približne 219,5 miliardy dolárov. Sudca ju napokon znížil na 25 miliárd.

Rozhodnutie zároveň stanovuje ročný úrok 15 percent až do zaplatenia. Pri nezmenenej istine to predstavuje ďalších 3,75 miliardy dolárov ročne. Nejde pritom o odškodnenie jednotlivých používateľov. Peniaze majú pripadnúť štátu Nové Mexiko a podľa tamojšej prokuratúry smerovať do verejného školstva.

Meta sa odvolá. Výška sankcie je sporná

Spoločnosť rozhodnutie odmieta. Tvrdí, že používateľov nezavádzala a že súdny postup neprimerane zasahuje do jej podnikania aj ústavne chránenej slobody prejavu.

Podľa právnych expertov oslovených agentúrou Reuters má Meta reálnu šancu dosiahnuť zníženie sankcie. Najväčšie pochybnosti vyvoláva práve spôsob výpočtu porušení, ktorý zohľadňoval potenciálnych adresátov zavádzajúcich vyjadrení, nie iba ľudí, ktorí ich skutočne videli.

Sporná môže byť aj primeranosť finančného trestu vzhľadom na skutočnú ujmu. Právnici upozorňujú na možný konflikt s ústavnými pravidlami ochrany pred neprimeranými sankciami. Prípad sa preto môže dostať až pred Najvyšší súd USA.

Meta pritom už za ochranu osobných údajov zaplatila vysokú cenu. V roku 2019 jej americká Federálna obchodná komisia uložila pokutu päť miliárd dolárov. Nový trest je päťnásobný.

Aktuálne rozhodnutie navyše ešte nerieši všetky možné nápravné opatrenia. Sudca si otázku prípadných ďalších povinností spoločnosti vyhradil na pokračovanie konania.

Verdikt tak predstavuje významný precedens v uplatňovaní zákonov na ochranu spotrebiteľov voči technologickým gigantom. Ukazuje, že zavádzajúce vyjadrenia o ochrane súkromia môžu mať mimoriadne nákladné dôsledky aj bez preukázania finančnej škody u každého používateľa.

Zároveň však zostáva otvorená zásadná otázka – či možno každého potenciálneho príjemcu zavádzajúceho vyjadrenia považovať za poškodeného automaticky. Práve od odpovede na ňu bude závisieť, aká časť z 25-miliardovej sankcie napokon obstojí.