Zdravá strava môže spomaliť starnutie, no ktorá diéta je najlepšia?
Zdravá strava môže spomaliť starnutie. Ktorá diéta je najlepšia?
Zdravé stravovanie súvisí s pomalším biologickým starnutím. Potvrdila to štúdia Nemeckého centra pre neurodegeneratívne ochorenia (DZNE), ktorá skúmala stravovacie návyky približne 7 500 dospelých. Výskum ukázal, že existuje viacero spôsobov, ako sa stravovať zdravo.
Výskumníci skúmali desať stravovacích režimov považovaných za zdravé. Patrila medzi ne stredomorská a severská strava, rastlinná strava, ako aj DASH diéta navrhnutá na znižovanie krvného tlaku. Všetky tieto režimy súviseli s pomalším biologickým starnutím, pričom ukazovateľmi boli zmeny v DNA súvisiace s vekom.
Výsledky založené na údajoch zo štúdie DZNE Rhineland Study a potvrdené údajmi z nezávislej štúdie boli publikované v časopise Nature Communications.
„Naša štúdia naznačuje, že zdravé stravovanie ide ruka v ruke s pomalším biologickým starnutím. Účinky nie sú obrovské, ale sú merateľné a relevantné z hľadiska prevencie. Spomalením procesu starnutia možno znížiť riziko ochorení súvisiacich s vekom, ako sú demencia alebo kardiovaskulárne ochorenia. Zdravé stravovanie tak prispieva k zdravému starnutiu,“ uviedla prof. Monique Breteler, riaditeľka Population Health Sciences v DZNE a vedúca Rhineland Study.
„Dôležité je, že pravdepodobne neexistuje jedna jediná ‚správna‘ diéta. Podľa našich údajov sú s pomalším starnutím spojené rôzne stravovacie režimy – niektoré viac, iné menej. Je to povzbudivé zistenie, pretože umožňuje prispôsobiť zdravé stravovanie osobným a kultúrnym preferenciám, rozpočtu aj chuti.“
Výskumníci vo svojej analýze vyhodnotili krvné vzorky a stravovacie návyky približne 7 500 žien a mužov. Z krvných vzoriek tím určoval chemické modifikácie DNA známe ako vzorce metylácie DNA. Tie ovplyvňujú aktivitu génov a biologické procesy v organizme. Keďže sa tieto molekulárne ukazovatele v priebehu života systematicky menia, považujú sa za indikátory biologického starnutia.
„Použili sme tri rôzne prístupy, takzvané epigenetické hodiny, pomocou ktorých sme z metylácie DNA určovali biologické starnutie,“ vysvetľuje Juliana Tavares, doktorandka v DZNE a hlavná autorka publikácie. „Využili sme pritom najmodernejšie technológie, ktoré nám umožnili preskúmať približne 850 000 miest v DNA. To je približne dvakrát viac ako vo väčšine predchádzajúcich štúdií.“
Výskumníci následne porovnali stravovacie návyky každého účastníka s odporúčaniami každého z desiatich skúmaných stravovacích režimov. Dodržiavanie jednotlivých diét vyčíslili a ohodnotili pomocou bodového systému.
„Tá istá osoba teda mohla mať vysoké skóre pri jednej diéte a nízke pri inej. Inými slovami, ľudia, ktorí sa podľa jedného štandardu stravovali zdravo, často neboli tými istými ľuďmi, ktorí sa zdravo stravovali podľa iného štandardu. Podľa našich údajov takmer nikto nespĺňal kritériá zdravého stravovania podľa všetkých štandardov naraz,“ hovorí Tavares.
Napriek tomu naprieč všetkými skúmanými režimami platilo, že vyššia kvalita stravy súvisela s pomalším biologickým starnutím. Platilo to pre všetkých desať skúmaných diét.
„Hoci medzi jednotlivými diétami existujú merateľné rozdiely, v absolútnom vyjadrení sú malé. Dôležitý je celkový obraz,“ hovorí Tavares. „Zhrnuté: Pokiaľ ide o spomalenie procesu starnutia, neexistuje iba jedna zdravá diéta, ale celý rad možných stravovacích režimov s pozitívnym účinkom.“
Jedno zo zistení bolo mimoriadne pozoruhodné: súvislosť medzi kvalitou stravy a pomalším biologickým starnutím bola najsilnejšia u fajčiarov. To však neznamená, že fajčiari sa stravovali zdravšie ako nefajčiari. Biologické vysvetlenie tohto zistenia zatiaľ nie je jasné.
„Fajčenie je veľmi škodlivé pre zdravie,“ hovorí Tavares. „Jedným z vysvetlení našich zistení môže byť, že fajčiari jednoducho môžu mať zo zdravého stravovania väčší zdravotný úžitok vzhľadom na obrovský negatívny vplyv fajčenia.“
Hoci každý zo skúmaných stravovacích režimov súvisel s vlastnou skupinou špecifických miest metylácie DNA, zapojené biologické mechanizmy sa vo veľkej miere prekrývali.
„Viac ako 70 % ovplyvnených biologických dráh bolo spoločných pre všetky diéty. Zahŕňajú štruktúru buniek, bunkovú signalizáciu a metabolizmus – procesy, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri starnutí a chronických ochoreniach. Preto je pochopiteľné, že všetky stravovacie režimy, ktoré sme skúmali, súviseli so spomalením biologického starnutia,“ vysvetľuje Tavares.
Niektoré biologické dráhy boli špecifické pre jednotlivé diéty a zodpovedali ich hlavným cieľom. Dráhy súvisiace so srdcom boli jedinečné pre DASH diétu, zatiaľ čo dráhy súvisiace s poznávaním a pamäťou boli špecifické pre takzvanú MIND diétu, ktorej cieľom je podpora zdravia mozgu.
„Nepotrebujete dokonalú diétu – to môže byť najpraktickejšie posolstvo tejto štúdie. Do budúcnosti však špecifické biologické dráhy jednotlivých diét poukazujú na možnosti ďalšieho výskumu cielených stravovacích intervencií. To by mohlo pomôcť pri vytváraní cielenejších zdravotných odporúčaní.“
