Europoslanec za AfD so slovenskými koreňmi o úspechu a plánoch

Europoslanec za AfD so slovenskými koreňmi o úspechu a plánoch

Europoslanec za AfD so slovenskými koreňmi vysvetľuje úspech strany a plány pre Nemecko

Alternatíva pre Nemecko (AfD) zaznamenáva na nemeckej politickej scéne posun a oslovuje čoraz širšie spektrum voličov. O tom, v čom spočíva podpora strany, aké témy rezonujú v spoločnosti a akú úlohu zohráva v Európskom parlamente, hovoril europoslanec za AfD Petr Bystroň.

Bystroň pôsobí ako poslanec za nemeckú stranu, ale má slovenské korene – jeho matka pochádza zo Žiliny.

Nemecká Alternatíva pre Nemecko podľa europoslanca Petra Bystroňa získava nových voličov najmä preto, že im ponúka nádej na zásadnú zmenu doterajšej politiky. AfD by podľa neho presadzovala návraty ľudí bez práva na pobyt, zníženie daní a obnovenie užších vzťahov s Ruskom. Odmieta tiež pokračovanie jednostrannej podpory Ukrajiny.

Za poslednými volebnými výsledkami AfD vidí predovšetkým mobilizáciu ľudí, ktorí predtým k urnám nechodili a neverili, že voľby môžu priniesť výraznejšiu zmenu.

„Dali sme ľuďom nádej. Veria, že je možná zmena politiky. Ozaj ale substanciálna zmena,“ povedal.

Svoju stranu pritom vykreslil ako politickú silu orientovanú na záujmy bežných obyvateľov a kritizoval postup CDU po voľbách.

„Sme jediná strana, ktorá sa zasadzuje o to, aby sa konečne robila politika pre normálnych ľudí, a nie pre medzinárodné koncerny. Pozrite si to na tých výsledkoch CDU a výsledkoch kancelára Merza, ktorý vyhral posledné voľby do spolkového parlamentu s tým, že povedal, že ľavica končí.“

„Implicitne sľúbil ľuďom, že bude koalícia medzi AfD a CDU, že sa bude zasa robiť normálna konzervatívna politika pre strednú triedu. Čo urobil hneď prvý deň po voľbách? Povedal, že urobí koalíciu so socialistami,“ vyhlásil Bystroň.

Prvým bodom je podľa neho zmena migračnej politiky a takzvaná remigrácia. Druhým zníženie daní a tretím zmena zahraničnopolitických vzťahov Nemecka – chcú sa zasadiť obnovenie dobrých vzťahov s USA, ale aj Ruskom.

„Ukončíme politiku posledných desiatich rokov, čo sa týka migrácie. My sme nastúpili s jasnou požiadavkou, že budeme dokonca robiť remigráciu, že začneme posielať ľudí, ktorí nepatria do Nemecka, naspäť,“ vysvetlil Bystroň, ktorý je sám bývalý emigrant.

Bystroň odmietol interpretáciu, podľa ktorej by sa politika remigrácie mala týkať ľudí s nemeckým občianstvom iba preto, že majú migračný pôvod. Takéto tvrdenia pripísal politickým odporcom strany. „Tak toto je taká rozprávka, ktorú o nás šíria naši nepriatelia a politickí oponenti.“

Následne vysvetlil, že prvou cieľovou skupinou by podľa neho mali byť cudzinci, ktorí nemajú právo na pobyt v Nemecku.

„My chceme v prvom rade odsunúť skoro milión cudzincov, ktorí už teraz nemajú vôbec právo na to byť v Nemecku. Podľa platných zákonov už by dávno nemali byť v Nemecku, len ich nikto neodsúva. Chceme urobiť presne to, čo urobil Donald Trump v Amerike. Všetci, čo sú tu ilegálne, všetci, čo nemajú status pobytu, proste odsunúť ich naspäť,“ dodal.

Ako príklad spomenul Sýrčanov, ktorí by sa podľa neho mali vrátiť späť do domoviny, keďže tam už nie je vojna. Predstavitelia Iraku mu zas vraj v minulosti povedali, aby mužov z ich krajiny poslali naspäť a tí by mohli pomôcť s budovaním tejto krajiny.

Pri samotnom postoji k Moskve a Kyjevu Bystroň tvrdí, že určujúcim kritériom majú byť záujmy nemeckého obyvateľstva.

Za nemecký záujem považuje dobré vzťahy s Moskvou a návrat k dovozu ruských energetických surovín.

„Voči Rusku je mať dobré vzťahy s Ruskom, nehnať Nemecko do vojny. Naopak, robiť to, čo robili už sociálni demokrati ešte za doby, keď bola železná opona spolupráce s Ruskom. Nakupovať plyn alebo ropu z Ruska, mať dlhodobé kontrakty na to, aby sme mali lacnú ropu a plyn pre nemecký priemysel aj pre nemeckých spotrebiteľov.“

Pri Ukrajine odmieta ďalšie jednostranné angažovanie.

„Čo sa Ukrajiny týka, tak sa nechceme vtiahnuť do vojny. Od začiatku sme požadovali, aby bol konflikt urovnaný diplomatickou cestou, aby sa obe strany dohodli. Nechceme jednostranne podporovať Ukrajinu, ktorá nie je členom EÚ, nie je členom NATO a nevidíme jeden jediný dôvod, prečo by sme tieto organizácie mali vtiahnuť do konfliktu, ktorý sa nás netýka,“ povedal na záver.