Cunami už nehrozí len z oceánu, vedci varujú pred gigantickými vlnami z neba
Vedci varujú pred ničivými „cunami z oblohy“: riziko rastie s topením ľadovcov
Topenie ľadovcov môže v budúcnosti spustiť ničivé „cunami z oblohy“. Vedci upozorňujú, že riziko podobných katastrof rastie najmä v Himalájach, na Aljaške či v Alpách, kde sa mení stabilita horských svahov. Hoci vieme určiť, kde hrozí nebezpečenstvo, presný čas zostáva veľmi ťažké predpovedať.
„Vybehli sme zo stanu a boli sme v šoku, keď sme zistili, že celú našu základňu zničila cunami,“ uviedli traja kajakári, ktorí v roku 2025 prežili 481 metrov vysokú „megacunami“ vo fjorde Tracy Arm. Druhá najvyššia zaznamenaná vlna v histórii dorazila o 5:26 ráno, pred príchodom turistických lodí. Keby sa tak stalo o niekoľko hodín neskôr, následky mohli byť katastrofálne. Podobne ako koncom augusta 2026 v Nepále a Tibete, keď pravdepodobný kolaps ľadovca v Himalájach pripravil o život viac než tisíc ľudí.
Odborníci tvrdia, že otázkou nie je, či ďalšia smrteľná „cunami z oblohy“ zasiahne niektorú z ľadových horských oblastí sveta, ale kedy sa tak stane.
Hrozba, ktorá bude narastať
Či za katastrofou v Nepále zohrala úlohu klimatická zmena, vedci s istotou nevedia. „Nie je to jednoznačné. Je možné, že zmeny na ľadovci pripravili oblasť na zosuv, alebo mohlo ísť o obrovský zosuv pôdy, nad ktorým sa nachádzal ľadovec,“ povedal profesor Patrick Lynett z University of Southern California.
Klimatológ Bill McGuire z University College London tvrdí, že ide o hrozbu, ktorá bude narastať úmerne s otepľovaním planéty. „Táto udalosť nie je len znakom súčasnosti, ale aj ukazovateľom budúcnosti,“ uviedol.
„Tieto udalosti súvisia s dôsledkami otepľovania planéty a zmien v kryosfére. Ovplyvňuje ich aj dynamická geológia hôr, gravitácia, tektonická aktivita a ľudia, ktorí sa usádzajú v záplavových oblastiach,“ uviedol Alton Byers z University of Colorado Boulder.
Alpy či Himaláje sa stanú rizikovými
„Udalosti typu Tracy Arm sa budú objavovať pravdepodobne so zvyšujúcou sa frekvenciou vo fjordoch a ďalších vodných oblastiach s rýchlo ustupujúcimi ľadovcami,“ povedal Lynett. Rýchly ústup ľadovca podľa neho vytvoril podmienky pre obrovský zosuv a následnú megacunami.
Rýchle topenie ľadovcov môže narúšať stabilitu horských svahov. Rastúce teploty zároveň rozmŕzajú permafrost, ktorý pomáha udržiavať horské oblasti pevné. Úbytok ľadu na Aljaške môže ovplyvniť pohyby zemskej kôry a zvýšiť riziko zemetrasení.
„Kruhovým spôsobom môžu zemetrasenia spôsobené stratou ľadu spustiť kolaps ľadovcov a pretrhnutie jazier s roztopenou vodou,“ uviedol McGuire. Riziko preto porastie najmä na Aljaške, v Skalnatých vrchoch, Alpách a predovšetkým v Himalájach.
Hrozba, ktorá sa zopakuje
Aljašskými fjordmi prechádzajú každoročne tisíce turistov na výletných lodiach. Práve návštevníci môžu byť najviac ohrození. Niektoré spoločnosti už upravujú trasy tak, aby sa vyhli najnebezpečnejším oblastiam.
Byers upozorňuje, že podobné udalosti sa „môžu a budú opakovať“. „Ak spoločnosti prevádzkujúce výletné lode prestávajú plávať do vysoko rizikových oblastí, robia to najlepšie, čo môžu,“ uviedol.
Úplné uzavretie lokalít však podľa odborníkov nie je riešením. Turizmus je dôležitou súčasťou miestnej ekonomiky a môže upozorniť na dôsledky klimatickej zmeny. „Je dôležité, aby ľudia videli túto krajinu a dôsledky klimatickej zmeny, pretože to môže podporiť väčšie úsilie o jej obmedzenie,“ dodal Tom Robinson z University of Canterbury.
Predpoveď? Takmer nemožná
Vedci sa snažia znížiť počet obetí pomocou lepšieho mapovania rizikových oblastí, núdzových plánov či obmedzení pohybu lodí. Byers upozorňuje na význam mobilných varovných systémov a únikových trás, podobne ako pri ochrane pred cunami v Japonsku.
Odborníci využívajú satelity a pozemné senzory na sledovanie pohybu svahov. Takéto monitorovanie pomohlo včas evakuovať obyvateľov švajčiarskej obce Blatten pred veľkým zosuvom.
Ani moderné technológie však nedokážu všetky katastrofy predpovedať. „V silne zaľadnených oblastiach, ako je Aljaška, sa niektoré ľadovce môžu pohybovať niekoľko metrov denne. To môže prekryť menšie pohyby hornín, ktoré by mohli signalizovať možný zosuv,“ vysvetlil Robinson.
Vedci dokážu určiť, kde hrozí nebezpečenstvo. Presný čas, kedy sa ďalší horský svah zrúti, však zostáva veľmi ťažké predpovedať.
