Ukrajinci nasadili pozemné drony a vypli Rusov. Analytik priblížil operáciu Vivaldi

Ukrajinská operácia Vivaldi vyrovnala front pri Lymane

Ukrajinské sily spustili ofenzívnu operáciu s názvom Vivaldi, ktorá podľa vojenského publicistu Andreja Žiarovského viedla k vyrovnaniu frontovej línie na sever od Lymanu a k oslobodeniu ďalšieho územia. Operácia je výnimočná použitím pozemných dronov a elektronickým potlačením ruských síl.

Podľa mapy z 20. septembra 2026 je zrejmé, že Ukrajincom sa podarilo odrezať severné rameno ruského obchvatného manévru, a to až o 20 až 25 kilometrov. Rusi sa pokúšali obkľúčiť túto oblasť zo severu z Lymanu a z juhu od Pokrovska. Odhady získaného územia sa pohybujú od 75 do 250 kilometrov štvorcových, pričom realistický stred je okolo 120 až 150 kilometrov štvorcových.

Ukrajinský postup môže narušiť prípravu ruskej jesennej ofenzívy, ktorej cieľom by malo byť obísť pevnostnú líniu Družkivka – Kramatorsk – Sloviansk. Podľa Žiarovského Ukrajincom dlhodobo svedčí manévrový štýl boja. Zároveň platí, že ak zrátame ruské zisky od začiatku roka v južnej časti bojiska a ukrajinské zisky v severnej časti, Rusi za posledný trištvrte rok stratili viac území, než získali.

Úspech operácie Vivaldi pripisuje Žiarovský第三ému zboru ukrajinskej armády, ktorý sa formuje ako elitná jednotka. Ukrajinci podľa neho opakovane ukázali schopnosť pristupovať k bojovým operáciám netradične a inovatívne, pričom významnú úlohu zohráva ich motivácia a odhodlanie brániť vlastnú krajinu.

Operácia Vivaldi je pomenovaná podľa najslávnejšieho diela talianskeho skladateľa Antonia Vivaldiho – Štyri ročné obdobia. Viacerí analytici sa zhodujú, že ide možno o prvú fázu väčšej operácie. Jej súčasťou boli aj útoky na rafinérie a logistiku.

Žiarovský označil útok na logistiku a petrochemickú infraštruktúru za prirodzený krok. Rusko musí benzín a ropné produkty dovážať z Indie, ktorá predtým od neho kúpila diskontovanú ropu a teraz mu predáva benzín za trhové ceny. Dôvodom je strata približne tretiny vlastnej výrobnej kapacity.

Ďalším novým prvkom bolo, že pred pechotou išli drony. Ukrajinci izolovali oblasť, narušili ju, ovládli vzdušný priestor a na zakopaných Rusov poslali pozemné drony vyzbrojené veľkokalibrovým guľometom, kontrolované a strážené dronmi vo vzduchu. Vďaka tomu nemusia na bojisko posielať pešiaka. Kadiaľ prejde dron, tadiaľ môže ísť pešiak v jeho stopách s vysokou istotou, že nešliapne na mínu.

Protipechotná mína podľa Žiarovského nezabíja, ale kalíči a trhá nohy. Zranený vojak potom vytvára pre svojich spolubojovníkov väčší problém ako zabitý, pretože ho musia dostať z bojiska späť. Ukrajina tak podľa neho odpovedá na problém s ľudskou silou tým, že do rolí, kde predtým išiel pešiak, posiela dron alebo malý tank či malé BVP. Doteraz pritom platilo, že územie, po ktorom neprešiel pás tanku a na ktorom nestála noha pešiaka, sa nedalo považovať za dobyté.

V súvislosti s možnou ruskou mobilizáciou Žiarovský uviedol, že ruskí generáli žiadajú až 800-tisíc nových vojakov, no to by znamenalo všeobecnú mobilizáciu, ktorá sa zrejme nenaplní. Odhady hovoria o možnej mobilizácii 300-tisíc ľudí. Mobilizácia na papieri je však niečo iné ako v realite.

Prvým kritickým miestom je reakcia obyvateľstva. Ruská spoločnosť je s vedením vojny konformná dovtedy, kým sa jej to bezprostredne nedotýka. Ak by sa základný naratív zmenil z toho, že bojovať ide len ten, kto chce, na stav, keď do boja pôjde ten, na koho štát ukáže prstom, hrozí zásadná zmena vzťahu obyvateľov k vedeniu vojny.

Prezidentský dekrét o mobilizácii spred 2,5 roka pritom stále platí. Ruská štátna moc zároveň prijala dve opatrenia, ktoré rozširujú manévrovací priestor pri povolávaní rezerv. Odvodový vek pre povolancov sa zdvihol na 30 rokov a odvodový čas sa z dvoch pevných termínov do roka presunul do priebežného času. Vojenské správy tak môžu povolávať ľudí priebežne a nenápadne, čím sa vyhnú logistickému kolapsu.

Druhým kritickým miestom je podľa Žiarovského reakcia civilov a najmä matiek. Ruské vedenie si podľa neho pamätá na hnutie ruských matiek spred 40 rokov, ktoré sa vtedy postavilo proti nasadeniu mladých chlapcov v Afganistane. Dnes majú ruské matky väčšinou po jednom synovi, čo môže byť pre kremeľský režim nočná mora. Ak by sa na bojisku začali objavovať ľudia, ktorí tam nechcú byť, podľa Žiarovského by to vyvolalo odpor v zázemí, aj keď nie priamo revoltu.

Na otázku, či sa mobilizácia dotkne Moskvy a Petrohradu alebo odľahlých regiónov, Žiarovský odpovedal, že sa budú snažiť Moskve vyhnúť, no začínajú mať pocit, že budú musieť zarezať aj tam, napriek snahe minimalizovať dôsledky v hlavnom meste.