Futbalista by žil všade, len nie na Maldivách. Zláka ho už len miliónová ponuka.
Futbalový svetobežník Lačný: Na Maldivách by som zostal len ťažko, von ma dostane už iba miliónová ponuka
Miloš Lačný (38) prešiel pol sveta, hral za Celtic, Spartu či Kajrat Almaty, naposledy pôsobil na Maldivách. Dnes hráva šiestu ligu na Spiši a rozbieha vlastnú akadémiu. Pred dnešným duelom Ligy národov, v ktorom Slováci privítajú Kazachstan o 20.45 h v Košickej futbalovej aréne, hovoril o kazašských pomeroch, reprezentácii pod vedením Vladimíra Weissa st. aj o živote po kariére.
Kazachstan nie je len step
Keď sa povie Kazachstan, mnohí si predstavia nekonečné stepi a krajinu, v ktorej futbal nemôže byť vážnym športom. Lačný to vidí inak. „V Kajrate Almaty majú podmienky takmer ako v Chelsea. Majiteľ Kajratu bol dlhé roky v blízkom kontakte s Romanom Abramovičom, navštevovali sa, pomáhali si, posielali si tímy na exhibičné zápasy. Celé to odkopírovali a dnes tam majú centrum ako v Londýne,“ hovorí niekdajší útočník.
Na zápasy Kajratu chodili podľa jeho slov pravidelne osem až desaťtisíc ľudí. Futbal v Kazachstane však nie je jediným športom, ktorý krajina preslávila. „Veď dobre vieme, čo znamená slovo Astana pre cyklistiku,“ pripomína Lačný.
Ovca na ihrisku a problémy s disciplínou
Lačný spomína aj na jeden z najkurióznejších momentov svojho pôsobenia. „Pred sezónou sa do stredu ihriska donieslo jahňa a zabili ho na igelite. Potom sa hráči namazali krvou – predovšetkým kĺby na rukách a nohách, aby zostali zdraví. Pozerali sme sa s Weissom na seba a nechápali, čo sa deje. Ale pridal som sa, aby som bol jedným z nich,“ opisuje.
Kazašský futbal podľa neho stojí viac na behavosti než na kvalite. „Mali sme problém s ich disciplínou, to slovo im nehovorilo nič. Mali problém chodiť kdekoľvek načas, aj úspech si vysvetľovali po svojom. Ale futbalovosť v sebe majú, vôbec by som ich nepodceňoval,“ varuje pred dnešným zápasom.
Favoritom sme, ale slovo „musím“ zväzuje nohy
Slovensko je v skupine C-divízie veľkým favoritom na postup. „To slovo ,musím´ zväzuje nohy. Obzvlášť nám Slovákom. Iste, sme favoritom skupiny, ale čo to slovo vôbec znamená? Beztak musíte všetko potvrdiť na ihrisku. Osobne nepoužívam slovo ,musím´, kto to vôbec môže vysloviť, že ,musím´? Oveľa radšej počujem ,chcem´,“ hovorí.
O novom národnom tíme má jasno. „Je to nadupané mužstvo, dokopy sa dáva nová generácia. V mojich očiach sú to šikovní futbalisti, vážim si ich. Poviem to takto: bavia ma.“
Haraslín ho nadchol, ale klasickú „deviatku“ nemáme
Prvý zápas proti Moldavsku (2:0) mu ukázal viac. „Od 20. minúty sme boli absolútne dominantní. Duda dokonca vystrájal nejaké pätičky. A Haraslín, ten hral neskutočne, tak by to malo vyzerať. Ten to má stále v nohe,“ vraví.
Prestupovú realitu súčasnosti vníma inak než za svojich čias. „Keď som bol mladý, mali sme v zahraničí len pár hráčov, Weissa, Maka a Mentela v Manchestri City, Stocha v Chelsea. Pozrite sa, kto všetko je vonku dnes. Možnosti sú brutálne a Lukáš to len využil.“
Najväčší problém slovenského futbalu vidí v útoku. „Nemáme klasickú ,deviatku´. Dlhé roky. Typického zakončovateľa, ktorý na seba vezme kopec situácií a bude rozhodovať zápasy. O jednom by som však vedel, žiaľ, ten hrá teraz futbal na Spiši v Hranovnici.“
Maldivy ako futbalová dovolenka? Ani náhodou
Naposledy pôsobil na Maldivách, ktoré si väčšina Slovákov spája s luxusnými dovolenkami. „Viacero známych sa ma na to pýtalo, ale ja som to takto nevnímal. Úprimne, mne je jedno, či hrám v prvej alebo šiestej lige, na Maldivách, či kdekoľvek inde, ja hrám a chcem dávať góly. Na tréningy som necestoval s MHD, ale na ,speedboate´. Vzadu som mal tašku s kopačkami a popri tom frčal na futbal,“ opisuje.
Na Maldivách bol najlepší strelec mužstva a dostal aj novú ponuku. „Ale mám už 38 rokov, detičky mi rastú a chcem byť pri nich. Všade, kde som hrával, by som si vedel predstaviť aj svoj následný život, ale na Maldivách asi nie. Je tam ťažký život, hlavné mesto Male je brutálne. Strašný chaos, otrasná špina. Existuje tabuľka najhlučnejších miest na svete a Male je druhé. To jednoducho nechcete.“
Hranovnica prebila ponuku z Maldív
Namiesto exotiky ho napokon zlákal návrat domov. „Na Slovensku som stretol takých ľudí, že nič lepšie sa mi v živote nemohlo stať. Po dlhých hodinách ma presvedčili, aby som už zostal doma a začal si tu budovať život. Hranovnica prebila ponuku z Maldív. Ľudia ma tu docenili, sú akoby moja nová rodina. Som medzi nimi šťastný.“
Von ho už neláka. „Musela by prísť miliónová ponuka, aby so mnou šla celá rodina, ale také veci sa už v mojom veku nedejú. Mám svoje ambície, rozbieham svoju akadémiu, dávam do toho svoje srdce. Chcem pomôcť chlapcom s potenciálom, aby neskončili zle. Chcem ich nachystať na futbalový život, nielen na futbal. Nebyť len ich tréner, lebo to je dnes na Slovensku každý, ale aj mentor,“ uzatvára Lačný.
