V uralskom podzemí jazdia autobusy. Putin obnovuje tajný bunker pre jadrovú vojnu

V uralskom podzemí jazdia autobusy. Putin obnovuje tajný bunker pre jadrovú vojnu

V podzemí Uralu premávajú autobusy. Putin obnovuje tajný bunker, „Mŕtva ruka“ má prežiť jadrovú vojnu

Rusko obnovuje rozsiahly podzemný komplex ukrytý hlboko v pohorí Ural. Miesto má byť pripravené aj na situáciu, keď by jadrový útok zasiahol hlavné vojenské velenie krajiny a bol by nevyhnutný odvetný úder.

V odľahlej časti pohoria Ural vzniká rozsiahle podzemné veliteľské centrum, ktoré má byť schopné fungovať aj po jadrovom útoku. Vyplýva to zo spoločného vyšetrovania denníka The Sunday Times, dánskej organizácie Danwatch a nezávislého investigatívneho projektu Dossier Center, ktoré analyzovali viac ako dva milióny ruských vojenských dokumentov. Na zistenia upozornil web CNN Prima News.

Komplex sa nachádza pri dedine Kytlym, približne 400 kilometrov severne od ruského mesta Jekaterinburg. Priamo do hory Kosvinskij Kameň vedie masívna oceľová brána, ktorú podľa zistení strážia vojaci a guľometné veže.

Bunker z čias Sovietskeho zväzu

V útrobách hory sa nachádza takzvaný Objekt 1335, bunker vybudovaný v 80. rokoch. Jeho úlohou malo byť zachovanie schopnosti Sovietskeho zväzu reagovať na jadrový útok aj v prípade, že by bolo jeho hlavné velenie vyradené.

Na Západe je tento systém známy ako „Mŕtva ruka“ (Dead Hand), v Rusku ako Perimeter. Expert OSN na jadrové odzbrojenie Pavel Podvig ho pre Danwatch opísal ako komunikačný systém zabezpečujúci odovzdanie rozkazu na odvetný úder.

„Ak ste zasiahnutí, musíte zaistiť, aby rozkaz na odvetu išiel ďalej,“ povedal Podvig pre Danwatch.

Po skončení studenej vojny mal bunker postupne upadať do zabudnutia. Analýza ruských výberových konaní a nákupných dokumentov však podľa vyšetrovania ukazuje, že od roku 2018 do jeho obnovy smerovali rozsiahle investície.

Miliardy do podzemia

Dokumenty podľa The Sunday Times, Danwatch a Dossier Center hovoria o nákupe ťažkých vrtných zariadení, banskej ventilácie či filtračných jednotiek schopných odolávať chemickým, biologickým a rádioaktívnym látkam. Súčasťou modernizácie mala byť aj klimatizácia odolná voči zemetraseniam.

Na komplex sa podľa dokumentov použilo približne 20-tisíc ton ocele a materiál na najmenej 150-tisíc štvorcových metrov betónových plôch. Len v roku 2020 mali dodávatelia do objektu dodať viac ako 361 kilometrov káblov a 5 429 svietidiel. Hlavný a núdzový východ majú byť od seba vzdialené približne 2,5 kilometra.

Pod horou jazdia autobusy

Rozsah podzemného systému opisujú aj bývalí vojaci jednotky 20003, ktorá základňu stráži. Podľa ich svedectiev je sieť tunelov taká rozsiahla, že medzi jednotlivými sektormi premávajú autobusy.

Fotografie, ktoré vojaci zverejnili na ruských sociálnych sieťach, majú zachytávať vstup do komplexu, výcvik v protichemických oblekoch aj ubytovne s plagátmi zobrazujúcimi odpaly balistických rakiet.

Prvý verejný náznak obnoveného záujmu o systém sa objavil v roku 2020. Kremeľ vtedy zverejnil prepis Putinovho rokovania s vojenským velením, počas ktorého prezident hovoril o potrebe zabezpečiť prežitie systémov velenia jadrových síl.

Odborníci zároveň upozorňujú, že Putin môže mať čoraz väčšie obavy z amerických bômb typu „bunker buster“, ktoré Spojené štáty vlani nasadili proti iránskym jadrovým zariadeniam.

Systém mal byť opäť pripravený

Ruský generálmajor vo výslužbe V. G. Chalin, ktorý sa podieľal na vývoji pôvodného systému Perimeter, minulý rok v časopise pre vojenských veteránov napísal, že po rokoch skúšobnej prevádzky bol systém v roku 2023 uvedený do bojovej pohotovosti. Podobne sa vyjadril aj plukovník Jurij Andrejev z ruských síl protivzdušnej obrany.

Podľa amerického experta na jadrovú bezpečnosť Jeffreyho Lewisa zo Stanfordovej univerzity Rusko vysiela signály, že systém opäť aktivuje.

„Najjednoduchším vysvetlením je, že Rusi pravdepodobne opäť uvádzajú systém ‚Mŕtva ruka‘ do prevádzky,“ povedal Lewis pre The Times.

Podobný názor vyjadril aj bývalý americký námestník ministra obrany Andy Weber, ktorý počas administratívy Baracka Obamu dohliadal na americký jadrový arzenál. Obnova systému podľa neho zapadá do Putinových investícií do jadrových zbraní a veliteľských systémov.

O obnovenom význame systému sa vlani zmienil aj podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev. Reagoval tak na hrozbu ďalších sankcií voči Moskve zo strany vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Medvedev v príspevku na Telegrame odkázal na Trumpove obľúbené zombie seriály a zároveň ho vyzval, aby si premyslel, aká nebezpečná môže byť „Mŕtva ruka“.

Vyšetrovanie tak poukazuje na rozsiahlu modernizáciu sovietskeho podzemného komplexu v čase, keď Moskva zároveň investuje do svojich jadrových zbraní a systémov velenia.