České Gripeny vyrazili proti ruskej hrozbe. Pilot opísal, keď má NATO prst na spúšti
České Gripeny vzlietli pre ruskú aktivitu, pilot opísal fungovanie aliančnej pohotovosti
České stíhačky JAS-39 Gripen museli prednedávnom vzlietnuť v rámci plnenia úloh protivzdušnej obrany NATO po zvýšenej aktivite dronov nad západnou Ukrajinou. Zásah českých pilotov napokon potrebný nebol, incident však ukázal fungovanie aliančného systému ochrany vzdušného priestoru.
O nedávnom nasadení českých Gripenov, princípoch pohotovostného systému aj úlohách stíhačiek v rámci aliancie hovoril kapitán Jan Ratz, display pilot lietadla JAS-39 Gripen, v rozhovore s publicistom Martinom Rotom.
České letectvo v súčasnosti drží aliančnú pohotovosť z letiska v Pardubiciach. Dôvodom je rekonštrukcia základne v Čáslavi, odkiaľ sa stíhačky Gripen bežne prevádzkujú.
„Držíme pohotovostný systém v rámci Severoatlantickej aliancie, takzvaný NATINAMDS, práve z Pardubíc,“ uviedol Ratz. Podľa neho sú české lietadlá pripravené zasiahnuť nepretržite podľa požiadaviek aliančných štruktúr.
V pohotovosti sú podľa pilota minimálne dva lietadlá, ktoré musia byť schopné vzlietnuť do 15 minút. „Na zavelenie zo štruktúr NATO sme schopní tie dve lietadlá odštartovať, pre akýkoľvek problém, ktorý môže vo vzduchu nastať,“ vysvetlil.
Reakcia na aktivitu Ruska
Jedným z dôvodov nedávneho vzletu Gripenov bola podľa Ratza zvýšená aktivita Ruska na východnej hranici NATO. České stíhačky boli použité na úlohy súvisiace s ochranou vzdušného priestoru aliancie.
Poľsko v uplynulých týždňoch reagovalo na viacero incidentov spojených s ruskou vojenskou aktivitou v blízkosti svojich hraníc. V septembri zaznamenalo narušenie svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi počas rozsiahleho útoku na Ukrajinu, čo viedlo k nasadeniu poľských a spojeneckých lietadiel a dočasnému obmedzeniu prevádzky na viacerých letiskách.
Neskôr poľská armáda informovala aj o krátkom vniknutí ruského vojenského vrtuľníka Mi-8 do poľského vzdušného priestoru pri hraniciach s Kaliningradskou oblasťou. Podľa poľských ozbrojených síl vrtuľník zotrval v poľskom priestore približne 42 sekúnd a po incidente boli prijaté opatrenia na zvýšenie pohotovosti. Ďalšia aktivita ruských dronov v blízkosti poľsko-ukrajinskej hranice následne opäť viedla k vzletu stíhačiek a preventívnym opatreniam zo strany Varšavy.
Spojenci si v NATO rozdeľujú ochranu vzdušného priestoru
Ratz vysvetlil, že systém kolektívnej obrany funguje na princípe spolupráce spojencov. Jednotlivé štáty si navzájom poskytujú kapacity a preberajú zodpovednosť za ochranu vzdušného priestoru spojencov.
„Rovnako ako sme schopní letieť do Poľska, Nemecka alebo prípadne na Slovensko, aj ostatné štáty poskytujú túto podporu ostatným a sú schopné sa navzájom nahradiť a doplniť,“ povedal.
Podľa českého pilota je tento systém dôležitý najmä pre štáty, ktoré nemajú vlastné dostatočné kapacity taktického letectva. Ako príklad uviedol pobaltské krajiny, kde je aliančná spolupráca kľúčová pri ochrane vzdušného priestoru.
„Vzhľadom na to, že je to stále vzdušný priestor Severoatlantickej aliancie, zodpovednosť za tento priestor preberajú ostatní členovia aliancie na rotačnej báze,“ uviedol Ratz.
Na otázku, či je efektívne vysielať lietadlá z Česka aj do vzdialenejších oblastí, napríklad do Poľska, odpovedal, že NATO má viacero základní schopných zabezpečovať tieto úlohy. Spoločné velenie podľa neho umožňuje koordinovať reakciu v rámci celého priestoru aliancie.
Ratz zároveň uviedol, že vzdušné incidenty môžu slúžiť aj na preverovanie reakcií druhej strany. „Akékoľvek narušenie vzdušného priestoru môže byť v podstate sondou toho, čo sa deje – ako koaličné sily reagujú, kto vzlieta a kedy vzlieta,“ povedal. Dodal však, že takéto riziká sú súčasťou plánovania a rozhodovania.
Gripeny nahradia F-35
V rozhovore sa vyjadril aj k porovnaniu českých Gripenov so stíhačkami piatej generácie F-35. Česká republika v roku 2023 rozhodla o nákupe 24 lietadiel F-35A Lightning II, ktoré majú postupne nahradiť súčasné švédske JAS-39 Gripen. Prvé nové stroje majú do Česka doraziť v roku 2031 a ich plné zavedenie do výzbroje sa očakáva do roku 2035.
Kapitán Jan Ratz uviedol, že s Gripenom je spokojný, zároveň však považuje F-35 za plnohodnotný moderný systém. „F-35 je samozrejme plnohodnotný stroj, ktorý dáva zmysel v našom použití v rámci vzdušných síl,“ povedal. Podľa neho Gripen patrí medzi schopné lietadlá štvrtej generácie podobne ako F-16 či Eurofighter a dokáže plniť úlohy, ktoré sa od tejto kategórie lietadiel očakávajú. Prechod na piatu generáciu však podľa neho predstavuje postupný proces a staršie typy lietadiel budú ešte dlhší čas fungovať v kombinácii s modernejšími strojmi.
„Taktiky a doktríny stále počítajú s použitím týchto starších lietadiel, práve v synergii s doplnením novšej generácie,“ uviedol.
Kapitán Jan Ratz je český vojenský pilot a display pilot stíhačky JAS-39 Gripen. Venuje sa tiež verejnej prezentácii schopností českého letectva počas leteckých podujatí, medzi ktoré patria napríklad Dni NATO a Dni vzdušných síl Armády Českej republiky.
