Vojna s Ruskom aj v žeravých pieskoch Afriky. Kam siahajú kroky ukrajinskej rozviedky?
Ukrajinská rozviedka v Saheli. Kyjev podporuje separatistov, tvrdia africké junty
Ukrajina sa zaprisahala bojovať proti Rusku „akýmikoľvek nevyhnutnými prostriedkami aj v žeravých pieskoch púšte“ Sahelu, kde Kyjev poskytuje čoraz lepšie zdokumentovanú podporu tuaregským separatistom bojujúcim proti malijskej armáde a jej ruským spojencom.
Mali, Niger a Burkina Faso vedú vojenské junty, ktoré sa obrátili chrbtom k Francúzsku a priklonili sa k Rusku – a tiež prerušili diplomatické styky s Ukrajinou. Tieto tri junty, ktoré dostávajú vojenskú a logistickú podporu od ruského Afrického zboru, obviňujú Kyjev z dodávok zbraní Frontu za oslobodenie Azavádu (FLA). To je ozbrojená separatistická skupina tvorená prevažne Tuaregmi, ktorá je spojencom sahelskej odnože teroristickej siete Al-Káida, známej ako Skupina podporujúca islam a moslimov (JNIM).
„Ukrajina poskytuje v Afrike a v Saheli jasnú a otvorenú podporu teroristickým skupinám a ďalším zločineckým zoskupeniam s cieľom podkopať územnú celistvosť našich krajín,“ vyhlásil v septembri na pôde OSN malijský minister zahraničia Abdoulaye Diop.
Nigérijský premiér Ali Lamine Zeine, ktorý je spojencom Mali, o deň skôr označil za vinníkov Francúzsko a Ukrajinu. Tvrdil, že Paríž a Kyjev riadia „zástupné sily“ pri severovýchodných hraniciach Nigeru, ktorých cieľom je útočiť na pozície armády a ropné zariadenia.
Tieto obvinenia nadväzujú na príspevky, ktoré na sociálnej sieti zverejnil bývalý šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov, ktorý sa v januári stal šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Budanov vo svojich príspevkoch naznačoval prítomnosť ukrajinských agentov v Saheli.
„Od Ruska po Afriku (…) Hlavné riaditeľstvo rozviedky chráni ukrajinské záujmy po celom svete všetkými prostriedkami, v žeravej púšti aj v ľadovej Antarktíde,“ napísal Budanov 7. septembra. Príspevok sprevádzalo niekoľko fotografií, vrátane snímky zachytávajúcej štyroch belochov so zamaskovanými tvárami, pózujúcimi v púšti vedľa ozbrojencov v turbanoch.
O päť dní neskôr americká stanica CNN zverejnila výpovede agentov ukrajinskej vojenskej rozviedky, ktoré potvrdzovali prítomnosť ukrajinských operátorov dronov v oblasti Sahelu po boku hnutia FLA. Títo operátori „sa priamo nezúčastňujú bojov, ale poskytujú podporu, výcvik a operačnú pomoc“, tvrdili agenti.
„Sme v kontakte s Ukrajincami, ale všetky boje v posledných mesiacoch (…) viedli hnutia FLA a skupina JNIM,“ uviedol zdroj z radov separatistov. Poprel akúkoľvek „logistickú či materiálnu podporu zvonka“ alebo „zdieľanie spravodajských informácií“ s ukrajinskými službami.
Ten istý zdroj však uviedol, že „traja alebo štyria Ukrajinci prišli v roku 2023 vycvičiť časť našich bojovníkov na severe Mali“ a „v tom istom roku absolvovali niektorí naši členovia na Ukrajine zrýchlený výcvik v ovládaní dronov“.
Ozbrojené skupiny čoraz častejšie využívajú lacné drony na prieskum a útoky. Ide o taktiku priamo inšpirovanú vojnou na Ukrajine.
Výcvik na severe Mali sa v spomínanom roku 2023 odohrával „blízko mauritánskych hraníc“, povedal druhý zdroj z FLA. Dodal, že fotografie zverejnené Budanovom pochádzajú buď z tej doby, alebo boli vyhotovené v inej krajine.
„Je to ukrajinská propaganda, nič viac,“ tvrdil o Budanovovom príspevku prvý zdroj zo separatistického hnutia.
Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov v júli 2024 naznačoval, že Kyjev poskytol povstalcom informácie, ktoré im umožnili úspešne zaútočiť – po boku džihádistov – pri obci Tinzaouaten na severovýchode Mali, kde zahynuli desiatky ruských žoldnierov a malijských vojakov.
„Ukrajinci sú na severe Mali skutočne prítomní. Pohybujú sa tam a spolupracujú s povstalcami z radov Tuaregov,“ uviedol nemenovaný diplomat pôsobiaci v regióne. Tvrdil, že hranica s Mauritániou slúži ako hlavný styčný bod pre vzájomné kontakty medzi Ukrajincami a separatistami a že drony používané hnutím FLA pochádzajú od Ukrajincov. To potvrdzuje aj štúdia vplyvného amerického analytického strediska Carnegie Endowment for International Peace.
„Nie je náhoda, že Kyjev v roku 2024 otvoril veľvyslanectvo v (hlavnom meste Mauritánie) Nuakšotte, keďže Mauritánia slúži ako zázemie pre vodcu FLA. Táto blízkosť však predstavuje značne nepríjemnú záležitosť pre mauritánske úrady, ktoré už predtým zažili napätie vo vzťahoch s Bamakom a Moskvou. Práve preto FLA tieto správy oficiálne sústavne popiera,“ vysvetlil diplomat.
Kyjev na žiadosť o vyjadrenie zatiaľ nereagoval.
Okrem Sahelu bola prítomnosť ukrajinských operatívcov zaznamená
