Trump chce, aby sa Ukrajina vzdala, tvrdí expert. Hovorí veci mimo reality

Trump chce, aby sa Ukrajina vzdala, tvrdí expert

„Rusko sa, úprimne povedané, v otázke Ukrajiny správalo dobre. Nerobí toho veľa,“ povedal americký prezident Donald Trump v pondelok novinárom. Pokračoval tak v útokoch na Ukrajinu, ktorá čelí ruskej vojne od roku 2014, pričom 24. februára 2022 prerástla do celoplošnej invázie.

Podľa historika a profesora strategických štúdií na University of St Andrews Phillipa O’Briena Trump v skutočnosti myslí, že Ukrajina nechce pristúpiť na dohodu, ktorú vyrokoval s Putinom a ktorá by znamenala odovzdanie ďalšej časti územia a ľudí. „Hovoriť pravdu je dôležité,“ reagoval expert.

Tlak Bieleho domu na Kyjev

Podľa denníka New York Times Biely dom opäť tlačí na Kyjev s tým, že pokračovanie bojov na východe krajiny nestojí za ďalšie obete. Washington vraj ponúka aj bezpečnostné záruky pred ďalšou ruskou agresiou, no nikto si nie je istý, či by ich Trump naozaj dodržal.

Bývalý veľvyslanec USA na Ukrajine John Herbst pre agentúru AP uviedol, že situácia v politike voči Rusku a Ukrajine vyzerá temnejšie než kedykoľvek predtým. Zároveň však nevylúčil obrat: „Trump je nevyspytateľný človek. Môže sa zajtra ráno zobudiť, povedať si, že v tejto veci už urobil dosť, a začne sa opäť prikláňať na opačnú stranu.“

Obchodné záujmy a sankcie

O’Brien v komentári na platforme Substack zdôraznil, že prezident USA bol v každom okamihu plne odhodlaný zabezpečiť pre Putina tú najlepšiu možnú dohodu. Okrem očividného obdivu Trumpa k Putinovi hrajú v rozhodnutiach šéfa Bieleho domu pravdepodobne aj obchodné záujmy.

Podľa analýzy pre Centrum pre americký progres sa osobitný vyslanec USA Jared Kushner údajne stretol s predstaviteľom Kremľa Kirillom Dmitrijevom, aby prediskutovali možný vstup amerického investora do plynovodu Nord Stream. Vyslanci Trumpovej vlády mali tiež rokovat o predaji zahraničných aktív spoločnosti Lukoil v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. V oboch prípadoch by bolo potrebné zmiernenie amerických sankcií.

EÚ a mier

Európska únia už rieši, ako by mohla nájsť ďalších 70 miliárd eur, ktoré by pokryli finančné potreby vlády v Kyjeve. Slovenský premiér Robert Fico minulý týždeň na summite EÚ v Bruseli vyhlásil, že Bratislava sa, rovnako ako Budapešť, na pôžičke nebude podieľať.

Lídri EÚ sa zhodli, že len riešenie, ktoré rešpektuje nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, môže priniesť spravodlivý a trvalý mier. Podľa experta na európsku politiku a históriu z King’s College v Londýne Alexandera Clarksona mier, ktorý by vyzeral ako kapitulácia Ukrajiny, stále podporuje pomerne málo ľudí. „Otázkou je, či môžeme mať mierovú dohodu, ktorá zachová čo najviac z Ukrajiny a neodmení Rusko,“ vysvetlil.