Socha cibuľového diabla rozdelila mestečko. Primátorovi hrozia smrťou, cirkev ju bráni

Socha cibuľového diabla rozpútala v Esslingene spor. Primátorovi sa vyhrážajú smrťou, cirkev ju bráni

Verejné umenie má oživovať námestia a dávať mestám vlastnú tvár. Niekedy však stačí jediná socha, aby sa z pokojného centra stalo miesto sporov. Prípad takzvaného Cibuľového diabla v nemeckom Esslingene am Neckar ukazuje, že medzi vtipnou turistickou atrakciou a dielom, ktoré miestnych nahnevá, môže byť tenká hranica.

Bronzovú sochu s názvom Zwieblinger Teufel, teda približne Cibuľový diabol, odhalili začiatkom októbra 2026 na námestí pred radnicou. Vytvoril ju miestny umelec Tim Bengel pri príležitosti 200. výročia založenia výrobcu sektu Kessler. Spoločnosť dielo mestu darovala v roku, keď si Esslingen pripomína 1 250 rokov svojej histórie.

Socha zobrazuje čerta s rohmi, dlhým jazykom a cibuľou v ruke. Odkazuje na miestnu legendu o pôvode prezývky obyvateľov Esslingenu Zwieblinger, teda cibuľoví ľudia. Podľa príbehu prišiel na miestny trh diabol prezlečený za šľachtica a požiadal predavačku o jablko. Žena spoznala jeho konské kopyto a namiesto ovocia mu podala cibuľu. Diabol sa po zahryznutí rozzúril a odišiel.

Práve tu vznikol jeden z hlavných sporov. Socha zobrazuje diabla, nie ženu, ktorá ho podľa legendy prekabátila. Autor vysvetlil, že chcel zachovať miestny príbeh pre ďalšie generácie a diabla zámerne ukázal ako porazenú, zosmiešnenú postavu. Cibuľa má byť symbolom prevahy obyvateľov nad protivníkom.

Počas slávnostného odhalenia sa na námestí zhromaždili stovky ľudí a mesto zaznamenalo aj pozitívne reakcie. Na sociálnych sieťach sa však rozbehla ostrá kritika. Online petícia požadujúca odstránenie sochy z radničného námestia nazbierala podľa svojho zverejneného počítadla 5 801 podpisov.

Časť signatárov namieta proti náboženskému symbolu v centre mesta, ďalší kritizujú výtvarné spracovanie, cenu či rozhodnutie umiestniť na námestie práve diabla namiesto legendárnej predavačky. Mesto uviedlo, že socha stála približne 200-tisíc eur a darovala ju spoločnosť Kessler. To však neumlčalo otázky, či je podobný výdavok primeraný a či mal byť výber diela vopred viac konzultovaný s obyvateľmi.

Situácia sa vyostrila aj za hranicu bežnej umeleckej kritiky. Počas noci z 9. na 10. októbra niekto sochu postriekal čiernou farbou. Mesto ju nechalo odborne vyčistiť a vo vyhlásení z 12. októbra odsúdilo výzvy na násilie, vyhrážky smrťou a poškodzovanie majetku. Oznámilo tiež, že preverí možnosť kamerového dohľadu.

Spor má aj náboženský rozmer. Predstavitelia evanjelickej cirkvi v regióne sa sochy zastali s argumentom, že miestna legenda diabla neoslavuje, ale zosmiešňuje. Pripomenuli, že drobné vyobrazenie čerta s cibuľou sa už stáročia nachádza na historickom kostole Frauenkirche. Samotná prítomnosť čertovskej postavy preto podľa nich nemusí predstavovať útok na kresťanstvo.

Socha, ktorá mala pripomenúť mestskú identitu a prilákať návštevníkov, sa tak stala hlavnou atrakciou diskusie – tentoraz však nie pre svoj vzhľad, ale pre to, čo si v nej jednotliví ľudia čítajú.