Slovensko vysychá, chystajú sa milióny. Neodtečú peniaze na sucho?
Slovensko vysychá, na boj so suchom je vyčlenených 100 miliónov eur
Slovensko čelí jednej z najvážnejších epizód sucha za posledné desaťročie. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu je situácia v októbri najhoršia od roku 2015. Výrazné až extrémne pôdne sucho zasahuje viac ako 80 percent územia krajiny a napriek jeseni sa ďalej zhoršuje. Najväčším problémom je dlhodobý deficit zrážok, ktorý negatívne vplýva na úrodu obilnín, kukurice a repy a komplikuje aj začiatok novej pestovateľskej sezóny.
Národná komisia pre vodu a sucho pod vedením premiéra Roberta Fica pripravuje riešenia, ktoré majú krajine pomôcť zvládať nedostatok vody. V jej vedení figurujú aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč a Tomáš Taraba, ktorý už ministrom nie je, a jeho štátny tajomník Filip Kuffa. Komisia má dve hlavné zložky – odborné kolégium, ktoré pripravuje návrhy, a rozhodovacie kolégium zložené z predsedu vlády a ministrov, ktorí posudzujú financovanie.
Od 30 miliónov k stovke v priebehu niekoľkých týždňov
Vláda postupuje nezvyčajne rýchlo. O zriadení komisie rozhodla na rokovaní počas Agrokomplexu v Nitre 2. septembra, už 9. septembra schválila jej štatút a o päť dní neskôr sa komisia stretla prvýkrát pod vedením premiéra. Pôvodne Fico oznámil zámer vyčleniť 30 miliónov eur, no 24. septembra informoval, že v rozpočte na rok 2027 je pripravených 100 miliónov eur. K 19. októbru je hotový Realizačný atlas priorít na roky 2026 až 2030 a od novembra sa má začať príprava konkrétnych projektov na zadržiavanie vody v krajine.
Počíta sa s obnovou závlah, zadržiavaním vody v krajine, ochranou pitných zdrojov a modernizáciou vodohospodárskej infraštruktúry. Prvé návrhy projektov sa očakávajú na konci roka 2026 a začiatkom roka 2027. Vláda uvádza, že prednosť dostanú už pripravené projekty, čo však nemusí znamenať, že pôjde o projekty s najväčším prínosom pre zadržiavanie vody.
Otázky kontroly a transparentnosti
Združenie miest a obcí Slovenska upozornilo, že opatrenia proti suchu by mali obsahovať konkrétne riešenia pre mestá a obce. Samosprávy žiadajú podporu pre využívanie šedej vody, vodozádržné opatrenia a obnovu zastaranej vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry, ako aj jasné určenie zodpovednosti za projekty a transparentné pravidlá financovania.
Zatiaľ nie je jasné, či štát zverejní kompletný zoznam predložených projektov vrátane neúspešných žiadateľov a dôvodov ich odmietnutia. Dôležitou súčasťou kontroly bude identifikácia konečných užívateľov výhod spoločností, ktoré získajú zákazky, ako aj preverovanie možných konfliktov záujmov medzi členmi rozhodovacích orgánov, príjemcami financií a dodávateľmi.
Ktoré regióny potrebujú vodu najviac
Slovensko má regióny, v ktorých sa nedostatok vody stáva existenčným problémom. Podunajská nížina s okresmi Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky a Nitra potrebuje obnovu závlah, zlepšenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu a opatrenia na zachytávanie dažďových zrážok. Na Záhorí, predovšetkým v okresoch Malacky, Senica a Skalica, by mohli pomôcť obnovené mokrade, revitalizované potoky a ochrana podzemných vôd. Východoslovenská nížina v okresoch Trebišov a Michalovce potrebuje modernizáciu zavlažovacích a odvodňovacích systémov. Gemer, Novohrad a juh stredného Slovenska by mohli profitovať z obnovy vegetácie, protieróznych opatrení a revitalizácie menších povodí.
Vláda očakáva prvé merateľné výsledky opatrení proti suchu v krajine v roku 2027. Ak štát investuje milióny do vodnej stavby, mal by vedieť povedať, aký objem vody pomôže zadržať, komu bude slúžiť, kto ju bude prevádzkovať a koľko bude stáť jej údržba. Inak môže byť úspech programu vykazovaný podľa minutých peňazí namiesto skutočných výsledkov v krajine.
