Vo Francúzsku sa diskutuje o zákaze krajnej ľavice, dôvodom sú obavy o bezpečnosť

Vo Francúzsku sa hovorí o možnom zákaze krajne ľavicového hnutia

Francúzsko od polovice septembra zažíva vlnu protestov, ktoré spustili stredoškoláci demonštrujúci proti zlým podmienkam vzdelávania. Protesty sprevádzali násilnosti, v ostatných dňoch k nim pribudlo rabovanie obchodov a podpaľovanie automobilov, pričom prejavy nespokojnosti s vysokými životnými nákladmi sa zvrhli. Deje sa to pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia na jar 2027.

Silným politickým hlasom nespokojných Francúzov je líder krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon, ktorý pred dvomi mesiacmi oslávil 75. narodeniny. Napriek vekovému rozdielu mu mnohí mladí ľudia odovzdajú svoj hlas v prezidentských voľbách, pretože stojí na ich strane. Jednoznačne podporuje demonštrantov, až tak, že spochybnil použitie sily proti nim na nastolenie poriadku. Sľubuje zvyšovanie minimálnej mzdy, chce odstrániť problém cenovo nedostupného bývania a presadiť prerozdeľovanie bohatstva.

Medzi významných členov Nepoddajného Francúzska, ktorí sa stotožňujú s rétorikou svojho lídra, patrí Bally Bagayoko. Od marca tohto roku pôsobí ako starosta mesta Saint-Denis v tesnej blízkosti Paríža. Tento 53-ročný moslim, ktorého rodičia pochádzajú z afrického štátu Mali, vyvolal rozruch v rozhlasovej stanici BFM, keď sa v jednej chvíli mohlo zdať, že mu veľmi nezáleží na verejnom poriadku: „V určitom bode môže byť násilie legitímne.“ Vzápätí dodal: „No vždy je lepšie, ak sa mu dá vyhnúť.“

Jeho prvú vetu ostro kritizovali politickí súperi Nepoddajného Francúzska, ktorí mu dávajú za vinu, že podnecuje násilnosti v uliciach. Bagayoko to odmieta: „Na rozdiel od šíriacich sa obvinení som, samozrejme, nezaložil ani nepodnecoval žiadne podpaľovanie odpadkových košov. Tieto obvinenia sú groteskné a svedčia o zámere poškodiť obraz súčasného hnutia stredoškolských študentov,“ reagoval na sociálnej sieti X. Bagayoko by dokonca rád videl miestnu políciu neozbrojenú.

Predstavitelia krajnej ľavice sa k násilným demonštrantom správajú pomerne zhovievavo. Mélenchon síce vyzval protestujúcich, aby sa nezapájali do rabovania, ale násilnosti na uliciach jasne neodsúdil. Môže to pôsobiť účelovo aj preto, lebo veľká časť voličov Nepoddajného Francúzska pochádza z chudobného prisťahovaleckého prostredia a mnohí z nich sa zapojili do demonštrácií s násilným pokračovaním.

Mélenchon kandidoval v prezidentských voľbách už trikrát, ale ani raz nepostúpil do druhého kola. V apríli 2027 to však môže vyzerať inak. V prieskumoch verejnej mienky sa pohybuje na druhom až treťom mieste, o postup z prvého kola súperí s expremiérom Édouardom Philippom. Na prvom mieste sa nachádza líderka krajnej pravice Marine Le Penová. Veľkú časť Mélenchonovej voličskej základne tvoria Francúzi s prisťahovaleckým pôvodom hlavne zo severnej a subsharskej Afriky. Odhaduje sa, že v minulých voľbách mu dalo svoj hlas takmer 80 percent týchto voličov.

Le Penová, ktorá by mohla vyhrať druhé kolo volieb, sa obula do Nepoddajného Francúzska a tým aj do Mélenchona: „Oprávnené spoločenské požiadavky sa opäť stali rukojemníkmi krajnej ľavice. Výroky poslancov Mélenchona legitimizujú násilie. Poriadok vnímajú ako útlak a neporiadok považujú za právo, snažia sa uvrhnúť krajinu do chaosu,“ napísala na sociálnej sieti X.

Éric Ciotti, starosta Nice, označil Nepoddajné Francúzsko doslova za červený fašizmus. „Politici krajnej ľavice, ktorí ospravedlňujú násilie, sú diskreditovaní a nesú vinu za násilnosti,“ vyhlásil poslanec Aurélien Pradié.

Pochopenie pre rétoriku predstaviteľov krajnej ľavice nemá ani denník Le Monde, ktorý patrí do stredoľavicového spektra: „Nepoddajné Francúzsko má neuveriteľnú odvahu. Od prvej zablokovanej strednej školy Mélenchonovo hnutie zapaľuje všetky zápalky sociálneho protestu. Zhromažďuje okolo seba tých, čo rabujú, s cieľom vytvoriť revolučnú pyrotechniku.“

Prižmúrenie očí v tábore Mélenchona nad násilnosťami vykoľajilo predsedu hornej komory parlamentu tak, že by zjavne privítal zákaz politickej činnosti Nepoddajného Francúzska. „Pozor na tých, ktorí podnecujú prejavy nenávisti… Vytvárajú v krajine situáciu extrémneho napätia. Pozor na tých, ktorí sa usilujú o povstanie,“ povedal pre noviny Le Figaro šéf Senátu Gérard Larcher, keď konkrétne varoval pred Bagayokom. Nezostal len pri týchto slovách: „Myslím si, že je možné nastoliť otázku zákazu Nepoddajného Francúzska.“

Naopak, premiér Sébastien Lecornu zdôrazňuje, že jediné správne riešenie, ako sa v podstate politicky zúčtovať s krajnou ľavicou, je poraziť ju v demokratických voľbách, respektíve zvíťaziť nad Mélenchonom na jar budúceho roku.

Myšlienka zákazu činnosti Nepoddajného Francúzska je teraz nepredstaviteľná. Neexistujú totiž nijaké dôkazy o jej priamom zapojení do násilností.