Neandertálec prežil vážne zranenie tváre. Zabil ho zrejme drevený oštep
Neandertálec prežil vážne zranenie tváre, zabil ho zrejme drevený oštep
Pred približne 75-tisíc rokmi žil na území dnešného Iraku neandertálec, ktorého osud sa vedcom podarilo čiastočne zrekonštruovať z niekoľkých kostí. Najskôr prežil mimoriadne bolestivé zranenie tváre, pri ktorom prišiel o časť zuba a ďalšie sa mu posunuli. Žil však ešte najmenej rok, zrejme aj vďaka pomoci ostatných. Jeho život sa potom pravdepodobne skončil násilne. V ľavej lopatke archeológovia objavili otvor, ktorý podľa novej štúdie zodpovedá zásahu dreveným oštepom.
Keď archeológovia skúmali pozostatky neandertálca nájdené v jaskyni Šanidar v severnom Iraku, mali k dispozícii iba niekoľko častí jeho kostry. Zachovala sa takmer celá pravá ruka, niekoľko rebier, ľavá lopatka a zuby. Napriek tomu sa im podarilo odhaliť dve zásadné udalosti z jeho života. Jedna vypovedá o bolesti, ktorú dokázal prekonať. Druhá o zranení, ktoré ho pravdepodobne pripravilo o život.
Výsledky výskumu tímu vedeného Emmou Pomeroyovou z Cambridgeskej univerzity vyšli 15. októbra v odbornom časopise Scientific Reports. Neandertálec, ktorého vedci označili ako Shanidar A, zomrel približne vo veku 45 rokov. Jeho pohlavie sa zo zachovaných pozostatkov nepodarilo určiť.
Otvor v kosti prezradil pravdepodobnú príčinu smrti
Najvýraznejší dôkaz našli na ľavej lopatke. V tenkej kosti zostal takmer dokonale okrúhly otvor široký približne 1,5 centimetra. Vedcov zaujímal nielen jeho tvar, ale aj drobné úlomky kosti, ktoré sa zachovali v okolí. Niektoré dokonca dokázali priložiť späť na pôvodné miesto.
Z týchto stôp usudzujú, že ostrý predmet prenikol do hrudníka spredu, prešiel cez telo a napokon prerazil lopatku. Pri takomto zásahu mohol poškodiť pľúca aj veľké krvné cievy. Podľa výskumníkov je veľmi pravdepodobné, že išlo o drevený oštep so zaostreným koncom. Kamenné hroty zvyčajne zanechávajú odlišne tvarované poškodenia. Okrúhly otvor v lopatke sa naopak podobá stopám, ktoré vznikajú pri experimentálnom použití replík pravekých drevených zbraní.
Vedci nevylučujú, že mohlo ísť o nehodu počas lovu. Za pravdepodobnejšiu však považujú možnosť, že neandertálca zasiahol niekto iný. Či útočník patril do jeho vlastnej skupiny, inej neandertálskej komunity alebo išlo o úplne inú situáciu, už z kostí nedokážu určiť.
Rozštiepený zub odhalil staršie utrpenie
Ešte pozoruhodnejší je však ďalší detail, ktorý si archeológovia všimli pri skúmaní zubov. Jeden z predných zubov spodnej čeľuste bol pozdĺžne rozštiepený a zostala z neho približne polovica. Ďalšie zuby boli posunuté zo svojich pôvodných miest. Podľa vedcov ide o následky prudkého úderu do tváre, napríklad pri páde alebo násilnom útoku. Presnú príčinu nepoznajú.
Na poškodenom zube však našli aj vrstvu zubného kameňa a stopy opotrebovania, ktoré vznikli až po zranení. To znamená, že neandertálec úraz prežil a ešte dlhší čas jedol. Výskumníci odhadujú, že po zranení žil najmenej rok, možno aj dlhšie. Takýto úraz mu pritom musel spôsobovať veľkú bolesť. Mohol mať problémy s prijímaním potravy aj s komunikáciou.
Bez ostatných by zrejme neprežil
Podľa Pomeroyovej je pravdepodobné, že vážne zranený neandertálec potreboval pomoc ostatných členov skupiny. Mohli mu napríklad pripravovať mäkšiu potravu, ktorú dokázal zjesť napriek poškodeniu zubov, alebo mu pomáhať v období zotavovania. Archeológovia už pri starších výskumoch tej istej jaskyne získali dôkazy, že tamojší neandertálci vedeli upravovať rastlinnú potravu namáčaním a varením.
Priamu stopu toho, kto sa o Shanidara A staral a akým spôsobom, vedci nemajú. Jeho dlhé prežívanie po vážnom úraze však podľa nich podporuje predstavu, že neandertálske spoločenstvá dokázali pomáhať zraneným a oslabeným členom. Podobné dôkazy sa v Šanidare našli už v minulosti. Jeden z tamojších neandertálcov napríklad žil dlhší čas napriek ochrnutiu ruky, problémom so sluchom a zrakom či artritíde.
Päť tiel na jednom mieste
Príbeh Shanidara A sa nekončí ani jeho pravdepodobne násilnou smrťou. Archeológovia totiž objavili jeho pozostatky v malej časti jaskyne, kde ležali aj telá ďalších štyroch neandertálcov vrátane dieťaťa. Telá sa nachádzali neďaleko výrazného skalného útvaru a boli uložené v podobnej polohe. Podľa výskumníkov to podporuje hypotézu, že sa neandertálci na toto miesto opakovane vracali pochovávať svojich mŕtvych. Či išlo o vedomé pohrebné rituály podobné tým dnešným, však zostáva predmetom vedeckej diskusie.
Nový nález tak otvára pohľad na život našich dávnych evolučných príbuzných, ktorý sa nedá zredukovať na jednoduchú predstavu primitívnych a násilných jaskynných ľudí. Ten istý jedinec podľa zachovaných stôp pravdepodobne zažil pomoc druhých aj smrteľný zásah zbraňou. A práve spojenie starostlivosti a násilia považujú autori výskumu za jeden z najpozoruhodnejších odkazov 75-tisíc rokov starých kostí.
