Helsinki: 900 000 krytov na 600 000 ľudí. Baliť či nebaliť ruksak?
Helsinki sa neboja. Majú 900 000 krytov na 600 000 obyvateľov
Helsinki disponujú krytmi s kapacitou pre viac ako 900 000 ľudí, pričom mesto má približne 600 000 obyvateľov. Fínsko má 1 340 kilometrov dlhú hranicu s Ruskom a na hroziace nebezpečenstvo nikdy nezabudlo.
V čase mieru kryty slúžia na iné účely – ako parkoviská, podzemné športoviská pre deti či dokonca ako olympijský bazén. V obytných domoch sa často využívajú ako sklady potravín či iných vecí. V prípade potreby sa vypracú a budú slúžiť ako kryty.
Baliť či nebaliť evakuačný ruksak?
O evakuačnom ruksaku sa v Poľsku diskutuje. Pre niekoho je dôležité mať zbalený evakuačný ruksak v prípade požiaru, mať v ňom pripravené dokumenty a teplé oblečenie. Pre iných nie je dôležité mať zbalené fyzické veci, ale aby boli pripravení mentálne.
Mentálna pripravenosť zahŕňa napríklad poznať svojich susedov, vedieť, kto potrebuje pomoc a kto zo susedov je lekár, hasič, kto má akú odbornosť. V prípade krízy je dobré vedieť, akí ľudia sú v bezprostrednej blízkosti a na koho sa dá v čom spoľahnúť.
Podľa novinárky Agnieszky Lichnerowicz je pre mnohých ľudí dobré mať evakuačný ruksak pripravený. Upozorňuje však, že už sa z toho začína robiť biznis a sú ľudia, ktorí budú chcieť predať vybavené ruksaky a zarobiť na tom. Stačí, aby to bol ruksak, ktorý bude mať človek pripravený, keby vypukol napríklad požiar. Požiare sa dejú a je dobré mať pripravené dokumenty a oblečenie pre prípad, že by bolo treba utekať z domu.
Lichnerowicz si po napísaní knihy myslí, že by sme sa mali viac sústrediť na to, aby sme boli pripravení na tri, päť či sedem dní. Pozná ľudí, ktorí tvrdili, že by nikdy neutiekli, a napokon utiekli, aj takých, ktorí chceli utekať, no zostali. Dôvodom mohla byť mama, ktorá nikam utekať nechcela, iní mali deti a chceli sa o ne postarať.
Preto je podľa nej lepšie premyslieť si, ako by človek prežil niekoľko dní ohrozenia doma. Nemusí ísť o vojnu – kybernetický útok môže spôsobiť výpadok elektriny či bankového systému, keďže dnes sme veľmi závislí od digitálneho systému. V pandémii covidu bolo vidieť, ako zrazu z obchodov zmizol toaletný papier. Dobré je urobiť si aj kurz prvej pomoci, ten pomôže, aj keď sa človek ocitne pri dopravnej nehode.
Fínsko ako príklad pripravenosti
Fíni žijú v demokracii a vedú dobrý život, lebo sa naučili, ako si uchrániť svoju krajinu – majú civilnú obranu a keby došlo na rakety, vedia, čo robiť. Majú sa kde skryť a neboja sa útoku, lebo sa cítia pripravení.
Veľa ľudí v Helsinkách má psy a pravidelne sa stretávajú. Majú komunitu, takže sa necítia sami, a zároveň sa dokážu zorganizovať. Cvičia svoje psy na pátranie po ľuďoch, keby sa zrútili budovy. A vedia dať veciam dvojité využitie – psy sú hobby, no v prípade vojny vedia pomôcť. Niekto sa rád naučí strieľať či boxovať, čo môže byť hobby, ale aj obrana.
Fínsko si ľudia najskôr uvedomili ako krajinu, ktorá potrebuje mať dobre zorganizovanú civilnú obranu, napríklad pre prípad strateného dieťaťa. Keď sa v roku 1964 v Laponsku stratilo päťročné dievčatko a správa o jeho zmiznutí sa dostala do celoštátnych médií, ľudia po dievčatku začali pátrať na vlastnú päsť. Žiaľ, nenašli ho včas, bolo už mŕtve. Uvedomili si však, že keby boli lepšie organizovaní, mali pravidlá a špeciálne inštitúcie, boli by efektívnejší.
