Európa sa prebúdza, Slovensko spí. Progresívna mládež je úplne iná, velebí establišment
Európa sa prebúdza, Slovensko spí. Naša (progresívna) mládež je úplne iná, velebí establišment
„Macron odstúp!“ hlása nápis na luxusnej stene v Paríži. „Od Grécka po Francúzsko chceme verejné bezplatné vzdelanie,“ skanduje skupina pred parlamentom v Aténach. „Študentské hnutie sa mení na národné,“ píšu The New York Times.
„Dochádza k hromadeniu bohatstva a moci, ktoré je úplne mimo kontrolu,“ hovorí demonštrantka Pauline pre CNN. „Sú tu miliardári, ktorí ovládajú médiá,“ dodáva 38-ročná Louise. „Stávame sa policajným štátom,“ vraví mladý študent Julian pre BBC.
Správy o demonštráciách európskej mládeže sa u nás dlho bagatelizovali. Keď vyšlo najavo, že situácia je vážna, bolo zaujímavé sledovať slovenské online diskusie, kde si časť verejnosti ani nevedela vyjasniť, čo sa vlastne deje a kde je tá „správna strana“.
Naši proklamovaní progresívci ako aj ich protipól by v situácii, aká nastala vo Francúzsku a iných európskych krajinách, stáli na zhodnej strane barikády. Nie však po boku študentov. V prvom prípade zásluhou ideologického rozporu so študentskými hnutiami, ktoré nepodporujú kapitalizmus, neoliberalizmus ani privatizáciu.
V druhom prípade aj pre kultúrny rozpor. Cieľom európskych protestov mládeže nie je dosadiť do politickej funkcie toho správneho „alfasamca“. Problém je skôr v tom, že časť generácie Z má už alfasamcov v politike aj inde po krk.
Naša mládež velebí establišment
Násilie, ktoré sme zaznamenali aj v našich školách, je jedným z nepriamych indikátorov toho, že naša najmladšia generácia nie je vyňatá z problémov, ktorým čelia jej rovesníci vo svete. Systém sa pre nich uzavrel v oblasti statusovej, ekonomickej, vzťahovej i reprodukčnej.
Francúzsko, Albánsko, Belgicko, Taliansko, Grécko, Portugalsko, Španielsko aj iné krajiny práve ukazujú, ako to vyzerá, keď sa napätie vychýli k politickej a kultúrnej revolte. Slovensko je skôr krajinou, kde mládež zasiahol istý druh politického a kultúrneho konzervativizmu.
Naši mladí často neprotestujú proti systému. Neprekáža im kapitalizmus, s mierou demokratickosti režimu sú spokojní, sociálne nerovnosti schvaľujú a patriarchát považujú za normu.
Protestná aktivita časti našej mládeže nie je antiestablišmentovou revoltou, ale zapojením sa do slovenského mainstreamového zápasu o to, ktorá frakcia elít má viesť štát. Konflikt medzi „liberálnou mládežou“ a Robertom Ficom nie je útok na systém.
Mladí ľudia tu nefigurujú ako nezávislá radikálna sila, ale ako voličský a protestný kapitál jednej z týchto frakcií.
Na Slovensku chýba autentická ľavica
Jednou z príčin stavu je absencia autentickej ľavice. Na Západe je motorom revolty často antikapitalizmus. Na Slovensku však neexistuje silná protisystémová ľavicová ideológia, ktorá by nebola zaťažená komunistickou minulosťou.
Ďalším problémom je geopolitický filter. Akákoľvek téma sa tu často scvrkne na otázku: „Patríme na Západ, alebo na Východ?“ Keďže pre mestskú mládež je často nevhodné byť označení za proruských, nezostáva im iné, len sa zaradiť do takzvanej liberálnej pravice.
Len čisto formálne má k revolte bližšie mládež z extrémnej pravice. Vymedzuje sa voči obom hlavným frakciám slovenskej politiky a odmieta hlavné médiá podobne ako radikálna francúzska mládež – no s iným ideologickým a kultúrnym obsahom.
S tradičným kultúrnym oneskorením sa však nálada zo zvyšku Európy prenesie aj na Slovensko. S novou politickou generáciou odídu témy, ktoré formovali náš politický a kultúrny diškurz posledných tridsať rokov a prídu témy nové.
