Vojna zanechala na dne oceánu nebezpečné dedičstvo. V rope sa skrýva prekvapenie
2. svetová vojna zanechala na dne oceánu nebezpečné dedičstvo. V unikajúcej rope sa skrýva prekvapenie
Na dne Tichého oceánu sa odohráva nezvyčajný prírodný proces. V palive, ktoré už desaťročia uniká z potopených vojnových lodí, vedci objavili mimoriadne rozmanité bakteriálne spoločenstvá. Niektoré mikroorganizmy patria do skupín, ktoré dokážu využívať ropné látky ako zdroj energie. Výskum tak otvára nové možnosti pri hľadaní spôsobov, ako zmierniť dlhodobé znečistenie morského prostredia.
Potopené lode predstavujú problém aj po desaťročiach
Druhá svetová vojna zanechala v Tichom oceáne množstvo vrakov. Jedna z najväčších koncentrácií sa nachádza v lagúne Chuuk v Mikronézii. Americké letectvo tu v roku 1944 počas operácie Hailstone zničilo desiatky japonských plavidiel. Ich pozostatky dodnes ležia na morskom dne.
V oblasti sa nachádza približne 200-tisíc ton lodných trosiek. Niektoré vraky stále obsahujú palivo, ktoré postupne preniká cez poškodené kovové konštrukcie do vody. Ropné uhľovodíky môžu poškodzovať morské ekosystémy. Výskumníkov však zaujímalo, či sa v tomto nepriaznivom prostredí dokáže udržať mikrobiálny život.
V starom palive našli viac než 1 500 bakteriálnych klasifikácií
Medzinárodný vedecký tím pod vedením mikrobiologičky Awei Bainivalu preskúmal palivo z dvoch japonských lodí. Prvou bol tanker Shinkoku Maru, druhou bývalá osobná a nákladná loď Kiyosumi Maru, ktorú počas vojny využívala armáda. Obe plavidlá obsahujú odlišné druhy paliva. Vedci preto porovnávali nielen ich chemické zloženie, ale aj mikroorganizmy, ktoré v nich žijú.
Výsledky analýzy DNA ich prekvapili. Vo vzorkách identifikovali 1 505 bakteriálnych klasifikácií na úrovni druhov. Najväčšie zastúpenie mali baktérie zo skupiny Proteobacteria. Výskumníci zaznamenali aj rody Ralstonia, Sphingomonas či Corynebacterium. Niektoré ich druhy dokážu spracúvať uhľovodíky, ktoré tvoria významnú súčasť ropy.
Ropa môže vytvárať vlastné mikrobiálne prostredie
Zaujímavé rozdiely prinieslo porovnanie jednotlivých vzoriek. Bakteriálne spoločenstvá priamo v palive sa odlišovali od tých, ktoré vedci našli na rozhraní ropy a morskej vody. Výsledky naznačujú, že chemické podmienky ovplyvňujú, ktorým mikroorganizmom sa v danom prostredí darí.
Samotná prítomnosť baktérií však ešte neznamená, že aktívne odstraňujú znečistenie. Vedci zatiaľ neskúmali, či objavené mikroorganizmy skutočne rozkladajú ropné zlúčeniny.
Objav môže pomôcť pri odstraňovaní ropných škvŕn
Výskum prináša nové poznatky pre oblasť bioremediácie, ktorá využíva živé organizmy na rozklad alebo odstraňovanie škodlivých látok. Práve baktérie schopné spracúvať uhľovodíky by mohli v budúcnosti pomáhať pri riešení ropného znečistenia. Odborníci však musia najskôr overiť ich skutočné schopnosti a podmienky, v ktorých dokážu fungovať.
Štúdia vo vedeckom časopise Marine Pollution Bulletin tak predstavuje prvý krok k lepšiemu pochopeniu mikrobiálneho života v desaťročia starom lodnom palive. Zároveň pripomína, že ekologické následky vojnových konfliktov môžu pretrvávať celé generácie.
