Jadrová hrozba a tajné rokovania: prečo zlyhali?

Tajné rokovania o ukončení vojny na Ukrajine stroskotali

Dvaja Američania sa počas prvého roka ruskej invázie na Ukrajinu pokúsili vytvoriť neoficiálny komunikačný kanál medzi Washingtonom a Vladimirom Putinom. Prostredníctvom bývalého východonemeckého agenta, blízkeho Putinovho priateľa, mu odovzdali posolstvo z Bieleho domu a neskôr pripravili aj návrh mierovej dohody. Iniciatíva stroskotala na nejasnom postoji americkej administratívy a odmietnutí územných ústupkov zo strany Ukrajiny.

Za iniciatívou stáli právnik a investičný bankár

Za iniciatívou stáli americký právnik Richard Conn a investičný bankár Bob Foresman, ktorí mali dlhoročné skúsenosti s pôsobením v Rusku. Kľúčovou postavou sa stal Matthias Warnig, bývalý dôstojník východonemeckej tajnej služby Stasi a niekdajší šéf projektu plynovodu Nord Stream. Warnig udržiaval s Putinom osobné vzťahy viac než tri desaťročia.

Obavy z jadrového útoku otvorili cestu k Putinovi

Prvé varovanie dostal Conn 3. marca 2022, týždeň po začiatku invázie. Ruský podnikateľ s kontaktmi v Kremli mu tvrdil, že Putin je pripravený použiť na Ukrajine taktické jadrové zbrane, ak to bude potrebné na dosiahnutie víťazstva. Conn následne kontaktoval Erica Greena z americkej Národnej bezpečnostnej rady. V septembri 2022 sa Conn spojil s Foresmanom, ktorý mu odporučil Warniga.

Trojica sa prvýkrát stretla 4. októbra 2022 v Zürichu. Warnig opisoval Putinovu rastúcu izoláciu a obavy niektorých vysokopostavených ruských predstaviteľov z ďalšej eskalácie vojny.

Odkaz z Bieleho domu

Situácia sa vyostrila začiatkom októbra, keď americký prezident Joe Biden verejne upozornil na riziko jadrovej katastrofy. Conn informoval Greena o vznikajúcom komunikačnom kanáli a následne dostal konkrétne odkazy určené Putinovi, ktoré odovzdal Warnigovi.

Posolstvo znelo, že Spojené štáty sa neusilujú o zmenu režimu ani o zničenie Ruska a chcú mier. Warnig následne odcestoval do Ruska. Keď sa 26. októbra 2022 stretol s Connom a Foresmanom vo Frankfurte, tvrdil, že predchádzajúci večer osobne rokoval s Putinom. Podľa jeho slov Putin uviedol, že nemá inú možnosť než pokračovať vo vojenských operáciách, je však otvorený rokovaniam a chce mier pre Ukrajinu.

Mierový plán počítal s územnými ústupkami Ukrajiny

Po znížení napätia sa skupina rozhodla pokúsiť o širšiu mierovú dohodu. K projektu sa pripojil ukrajinský filmový producent Alexander Rodnyansky. Začiatkom januára 2023 sa účastníci stretli na ostrove Gran Canaria a pripravili návrh dohody.

Plán obsahoval niekoľko zásadných kompromisov. Rusko by sa stiahlo z veľkej časti ukrajinských území, ktorých anexiu vyhlásilo na jeseň 2022. Ukrajina by uznala ruskú kontrolu nad Krymom a umožnila Rusku voľný pozemný prístup na polostrov. Ukrajina by získala bezpečnostné záruky od štátov NATO.

Na stretnutí 1. februára 2023 Warnig uviedol, že Putin dokument podrobne preštudoval. Súhlasil s navrhovaným riešením frontovej línie, odmietal však vstup Ukrajiny do NATO. Ukrajinská strana reagovala odmietavo, Zelenskyj a šéf prezidentskej kancelárie Andriy Jermak neboli ochotní pristúpiť na územné ústupky.

Američania odmietli oficiálne podporiť komunikačný kanál

Rozhodujúci zlom nastal vo februári 2023. Warnig na stretnutí v Zürichu 18. februára povedal, že Putin nariadil overiť, či Američania majú podporu Washingtonu. Podľa Warniga Jake Sullivan oznámil Yurimu Ushakovovi, že americká vláda tento kanál neschválila. Bez oficiálneho amerického mandátu iniciatíva postupne stratila dynamiku.

Bývalí americkí predstavitelia tvrdia, že Ushakov počas fungovania Platformy nikdy neotvoril s Washingtonom otázku Warnigovho kanála. Eric Green odmietol tvrdenie, že administratíva nemala s Ruskom významnú komunikáciu. Americkí predstavitelia dospeli k záveru, že Putin sa usiloval o úplné víťazstvo a neprejavoval skutočnú ochotu uzavrieť mier.

Warnig však tvrdí, že Putin bol ochotný rokovať o prijateľnom riešení pri viacerých príležitostiach. Podľa bývalých amerických predstaviteľov spravodajské služby v najnapätejšom období odhadovali pravdepodobnosť ruského použitia jadrových zbraní až na 50 percent. Účastníci Platformy sa domnievajú, že v roku 2023 bolo možné rokovať o podmienkach výhodnejších pre Ukrajinu, než aké je dnes Moskva pripravená akceptovať.