Zákazníci neradi samoobslužné pokladne, obchodníci ich preferujú. Čaká ich rozmach
Samoobslužné pokladne na Slovensku pokračujú v raste, vo svete ich viaceré reťazce rušia
Začiatkom roka vznikla na Slovensku vlna odporu voči samoobslužným pokladniam, ktorú naštartovali sociálne siete. Objavovali sa videá nahnevaných zákazníkov, ktorí žiadali otvorenie bežných kás, aj záznamy ľudí nechávajúcich nákup v pokladničných zónach. Heslom iniciatívy sa stala veta „Nie som na brigáde, som zákazník“. Zákazníkom prekážalo, že si musia nákup skenovať sami, pričom najmä starší ľudia nemajú skúsenosti s dotykovou obrazovkou.
Problémom bývajú aj haprujúce váhy, ktoré nie vždy odvážia tovar správne. V konečnom dôsledku musí zákazník počkať na pokladníka, ktorý je často sám a v čase návalu nestíha. Dnes už vlna hnevu opadla a ľudia si na tento typ nakupovania zvykli, možno aj preto, že pri menšom počte položiek šetrí čas.
Viaceré veľké značky v Európe aj v USA však samoobslužné pokladne odstraňujú. Americký diskontný reťazec Dollar General sa ich rozhodol odstrániť až z 12-tisíc predajní. Britský prémiový supermarket Booths tak urobil po neustálych sťažnostiach zákazníkov. Americký gigant Walmart pristúpil k odstráneniu v niektorých štátoch a začal testovať limit na maximálne 15 položiek, podobne ako Target s limitom 10 položiek. Belgické mesto Liège zaviedlo na každú samoobslužnú kasu daň 519 eur ročne s odôvodnením ochrany pracovných miest a podpory menších predajcov.
Príčiny sú dve: nespokojnosť zákazníkov a finančné straty, keďže ľudia niektoré položky ukradnú, úmyselne nenaskenujú alebo naskenujú lacnejšie. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič však hovorí skôr o optimalizácii súvisiacej s príliš rýchlym rozmachom, ktorý prekonal dopyt, a s odlišnosťami v bezpečnosti niektorých regiónov. Zdaňovanie v Belgicku označil za absurdné a škodlivé.
Na Slovensku je vývoj opačný. Kaufland uvádza, že samoobslužné pokladnice využíva približne polovica zákazníkov, a ich počty postupne rozširuje. V Tescu sa cez ne vykonáva viac ako 60 percent všetkých transakcií, v Bille a Lidli približne polovica tržieb. Reťazce zdôrazňujú rýchlosť, komfort a riešenie nedostatku kvalitnej pracovnej sily v maloobchode.
Krajčovič neočakáva pokles ich počtu, naopak vidí priestor na rast, keďže sú väčšinou v potravinárskych obchodoch. Svoju úlohu zohrá aj to, že Slováci sú hladní po inováciách. Reťazce nastavenú víziu neprehodnotili ani po tom, čo sa po novele Trestného zákona z leta 2024 zvýšila hranica škody pri krádeži z 266 na 700 eur a vypadol takzvaný horalkový paragraf. Po náraste krádeží sa zákon upravil a zaviedol princíp recidívy.
