Čo dohodol Blanár v Moskve? Krúpa prehovoril o ruských agentoch, Plevíková ho vysmiala
Blanár v Moskve: energetická bezpečnosť verzus obavy z ruského vplyvu
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár počas októbrovej návštevy Moskvy rokoval o energetickej bezpečnosti, hospodárskej spolupráci a mierových iniciatívach týkajúcich sa Ukrajiny. Kým koalícia hovorí o ochrane národných záujmov, opozícia výsledky návštevy spochybňuje a varuje pred posilňovaním ruského vplyvu.
Rokovania a ich výsledky
Podľa poslankyne Zuzany Plevíkovej (Smer) Blanára sprevádzala delegácia odborníkov z viacerých ministerstiev, ako aj zástupcovia spoločností SPP a JAVYS a obchodnej a priemyselnej komory. Blancár mal cestou obhajovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky.
Výsledkom 22. zasadnutia slovensko-ruskej medzivládnej komisie je podľa Plevíkovej záverečný protokol o ďalšej spolupráci. Ruská strana zároveň potvrdila platnosť kontraktov na dodávky ropy do roku 2029 a plynu do roku 2034.
Poslanec Juraj Krúpa (SaS) konkrétne výsledky návštevy spochybňuje. Neočakáva, že by mala reálny dopad a prínos pre Slovensko. Kritizoval aj to, že niektorí ministri nedokázali vysvetliť, o čom delegácia rokovala za ich rezorty.
Spor o ruský plyn a arbitráž
Významnou témou rokovaní bola podľa Plevíkovej možná arbitráž v súvislosti s obmedzovaním dovozu ruských energií do Európskej únie. Slovensku by podľa uvádzaných odhadov mohli hroziť nároky vo výške 10 až 16 miliárd eur.
Poslankyňa tvrdí, že odstrihnutie od ruských surovín by ohrozilo energetickú bezpečnosť krajiny. Pýtala sa, odkiaľ bude Slovensko brať plyn, a spochybnila dovoz z USA, ktorý by bol podľa nej trikrát prebalený a trikrát drahší.
Krúpa považuje závislosť od Ruska za zásadný problém. Poukázal na vysoké ceny energií aj na skúsenosti európskych krajín, ktoré v arbitrážach proti Gazpromu získali odškodnenie za neplnenie zmluvných záväzkov. Pýtal sa, na základe čoho by Slovensko malo vopred platiť za arbitráž 10 alebo 16 miliárd eur a kto o tom rozhodol. Podľa neho by sa krajina mala sústrediť na diverzifikáciu dodávok. Dôležité je podľa neho nebyť vydierateľný.
Zahraničná politika na štyri svetové strany
Plevíková obhajovala rokovania s Moskvou aj ako súčasť vládnej zahraničnej politiky na štyri svetové strany. Zdôraznila, že dialóg s Ruskom vyhľadávajú aj ďalší európski lídri. Dialóg označila za základ diplomacie a vyzvala na pragmatický pohľad na dianie vo svete.
Krúpa takýto výklad odmieta. Podľa neho slovenská vláda svojím prístupom k Rusku oslabuje dôveru európskych partnerov. Zaujímal sa aj to, či Blancár počas stretnutia so Sergejom Lavrovom priamo naliehal na ukončenie vojny na Ukrajine. Plevíková odpovedala, že Slovensko dlhodobo presadzuje mier a dodržiavanie medzinárodného práva.
Obavy z ruských agentov
Najostrejší spor vyvolali informácie o údajnom zámere zvýšiť počet pracovníkov ruského veľvyslanectva v Bratislave. Krúpa tvrdí, že opozícia má informácie z viacerých zdrojov vrátane ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorých sa o tejto otázke rokovalo aj v Moskve.
Varoval, že rozširovanie diplomatického personálu by mohlo posilniť pôsobenie ruských spravodajských služieb na Slovensku. Vyjadril pochybnosť, že by medzi pracovníkmi veľvyslanectva bol niekto, kto nepracuje pre FSB alebo GRU. Za problematický označil aj možný príchod ruského vojenského pridelenca.
Plevíková jeho tvrdenia odmietla a opozícii vyčítala šírenie neoverených informácií. Podľa nej Krúpa nedokázal svoje podozrenia dostatočne podložiť. Opozičný poslanec však trval na tom, že informácie o plánovanom navýšení počtu diplomatov má potvrdené. Jednoznačný dôkaz o dohode na zvýšení ich počtu v diskusii neodznel.
Hrozba odvolávania ministra
Krúpa pripustil, že opozícia by mohla návrh na odvolanie ministra zahraničných vecí predložiť do parlamentu už v nasledujúcom týždni, pravdepodobne spolu s návrhmi na odvolanie ďalších ministrov. Blancára označil za neschopného a za mĺkvu šťuku na dne diplomatického jazera Európskej únie.
Plevíková považuje prípadné odvolávanie za neopodstatnené. Podľa nej opozícia hľadá zámienky na spochybňovanie vlády, hoci priznala, že podávanie návrhov na odvolanie ministrov je jej legitímnym právom.
Napätie medzi poslancami sa prejavilo už na začiatku diskusie. Plevíková kritizovala Krúpu za obrázok vytvorený umelou inteligenciou, ktorý zobrazoval politický hrob Roberta Fica. Vzhľadom na atentát, ktorý premiér prežil, ho označila za prejav nenávisti a polarizácie spoločnosti. Krúpa odmietol, že by premiérovi želal fyzické ublíženie, a zdôraznil, že išlo výlučne o metaforu jeho možného politického konca.
