Vesmír je novým bojiskom, Čína môže do konca desaťročia nasadiť zbrane proti satelitom
Vesmír sa mení na nové bojisko, Čína by mohla do konca desaťročia nasadiť zbrane proti satelitom
Vesmír sa postupne mení na strategické bojisko, na ktorom sa mocnosti pripravujú nielen na ochranu vlastných satelitov, ale aj na narúšanie vesmírnych schopností svojich protivníkov. Najnovšia správa americkej Obrannej spravodajskej služby (DIA) upozorňuje, že Čína by mohla do konca tohto desaťročia nasadiť zbrane s usmernenou energiou priamo na obežnej dráhe.
Takéto systémy by predstavovali ďalšie rozšírenie čínskeho protisatelitného arzenálu, ktorý už dnes zahŕňa pozemné prostriedky schopné rušiť signály, oslepovať senzory alebo poškodzovať satelity. Odtajnená správa s názvom Výzvy pre bezpečnosť vo vesmíre analyzuje rastúce hrozby zo strany Číny, Ruska, Iránu a Severnej Kórey.
Podľa DIA môže Čína v druhej polovici tohto desaťročia rozvinúť vesmírne systémy s usmernenou energiou a zároveň zdokonaliť pozemné zariadenia schopné ohrozovať satelity aj na vyšších obežných dráhach. Dokument však nešpecifikuje, či by budúce zbrane využívali lasery, vysokovýkonné mikrovlny, časticové lúče alebo kombináciu viacerých technológií.
Zbrane s usmernenou energiou sú pre vojenské plánovanie atraktívne najmä preto, že môžu mať rôzne účinky. Pri vratných útokoch by dokázali napríklad rušiť satelitnú komunikáciu alebo dočasne oslepiť optické senzory protivníka. Takéto zásahy by nemuseli satelit fyzicky zničiť, no mohli by obmedziť jeho schopnosť poskytovať snímky, navigačné údaje či informácie potrebné na riadenie vojenských operácií.
Ešte závažnejšie by boli nevratné útoky, ktoré by viedli k trvalému poškodeniu alebo zničeniu cieľa. Laser by mohol poškodiť citlivé súčasti satelitu, zatiaľ čo vysokovýkonné mikrovlnné žiarenie by mohlo zasiahnuť jeho elektronické systémy. Protisatelitné schopnosti však zahŕňajú aj ďalšie možnosti, napríklad fyzickú manipuláciu s objektom na obežnej dráhe alebo použitie kinetických zbraní.
Rastúce ambície Číny sa odrážajú aj v rozširovaní jej vesmírnej infraštruktúry. Podľa správy DIA mala čínska flotila satelitov určených na spravodajstvo, sledovanie a prieskum v júli 2026 viac ako 510 zariadení, čo predstavuje viac než trojnásobný nárast oproti roku 2018. Hoci sú niektoré z nich oficiálne spájané s civilnými alebo komerčnými úlohami, ich schopnosti s dvojakým použitím znamenajú, že získané údaje môžu slúžiť aj čínskej armáde.
Čína už navyše disponuje satelitmi schopnými manévrovať v tesnej blízkosti iných objektov a fyzicky s nimi manipulovať. V roku 2022 bol pozorovaný čínsky satelit, ktorý uchopil iný satelit a presunul ho z bežnej geostacionárnej dráhy na takzvanú dráhu cintorína určenú na odstavovanie neaktívnych družíc.
Nebezpečenstvo pritom nespočíva iba v samotných zbraniach, ale aj v ťažkostiach pri určovaní zodpovednosti za incidenty. Satelity môžu zlyhať alebo sa rozpadnúť aj v dôsledku nehody a nie vždy je možné jednoznačne zistiť príčinu. Ak by došlo k poškodeniu družice počas skrytého útoku, napadnutý štát by mohol mať problém preukázať, kto zaň zodpovedá.
Čína nie je jedinou mocnosťou, ktorá rozvíja schopnosti na narúšanie vesmírnej infraštruktúry. Rusko už disponuje pozemnými laserovými systémami schopnými ohrozovať americké a spojenecké satelity a podľa DIA má tiež schopnosti zasahovať družice na nízkej obežnej dráhe prostredníctvom pozemných aj orbitálnych systémov.
Aj Spojené štáty rozširujú svoje možnosti pôsobenia vo vesmíre. Americký minister vzdušných síl Troy Meink na konferencii Air, Space & Cyber Conference 2026 potvrdil, že USA už majú na obežnej dráhe nasadené zbrane určené na ochranu svojich záujmov vo vesmíre. Konkrétne podrobnosti o ich type ani schopnostiach však nezverejnil.
Najnovšia správa DIA tak neprináša jednoznačný dôkaz, že Čína už má pripravené orbitálne zbrane s usmernenou energiou, ani nepotvrdzuje presný termín ich nasadenia. Jej hlavné varovanie spočíva v tom, že takéto schopnosti by sa mohli stať realitou ešte pred koncom desaťročia. Vzhľadom na rastúcu závislosť armád od satelitnej komunikácie, prieskumu a navigácie by ich využitie mohlo zásadne ovplyvniť priebeh budúcich konfliktov.
