Najmladšia starostka má 25 rokov, v obci s 54 ľuďmi chce meniť veci od základov

Najmladšia starostka Slovenska má len 25 rokov. V obci s 54 obyvateľmi chce meniť veci od základov

Je mladá, nebojácna a plná energie. Viktória Mrnková šéfuje dedinke s pár obyvateľmi, kde nejeden dom pripomína ruinu. Je však plná optimizmu a veľkých plánov.

Je úplne jedno, či má obec tisícky alebo len desiatky „duší“, práca s jej spravovaním dá vždy zabrať. Hrlica (okr. Revúca) má iba 54 obyvateľov a človek má dojem, akoby sa tam čas zastavil pred polstoročím. Práve v tom je podľa novozvolenej starostky Viktórie Mrnkovej (25) jej čaro.

„Ľudia si sem môžu prísť oddýchnuť a vrátiť sa do minulosti,“ usmiala sa. Za veľké plus považuje aj okolitú prírodu, ktorá tiež môže byť lákadlom pre ľudí túžiacich po relaxe, tichu či „svätom pokoji“. Výnimočné prostredie tam podľa nej dotvárajú staré domčeky.

„Keď sa človek prejde po dedine a vidí ich, možno má naozaj pocit návratu v čase aj o päťdesiat rokov. Je to pekný pohľad a ešte krajšie by bolo, keby sa to podarilo zachovať,“ zhodnotila.

Entuziazmus, nasadenie, dynamika

S najmladšou, čerstvo zvolenou, ženskou richtárkou sme sa stretli na tamojšom obecnom úrade. Vysvetlila, že skúsenosti s riadením samosprávy už má, lebo od februára je zastupujúcou starostkou. Jej predchodca sa totiž funkcie vzdal – dôvodom bol fakt, že nebýval priamo v Hrlici a od rána do večera ho zaneprázdňovala práca, ktorú vykonával popri starostovaní. Ona sama robí len na 20-percentný úväzok.

„K dispozícii som ale denne, lebo stále treba niečo riešiť. Nie je to tak, ako si možno niektorí myslia, že v malej dedine mám menej roboty. Veci musím vybavovať rovnako ako vo veľkých obciach,“ podčiarkla. Napriek tomu, že už je aj mamou deväťmesačného dieťaťa, všetko vraj stíha.

„Viem si to skoordinovať. No a mám okolo seba dobrých ľudí, ktorí mi v prípade potreby vedia pomôcť. Ak musím ísť niečo vybaviť mimo obce, malého mi postráži svokra. Úradné veci ako maily, telefonáty a podobne vykonávam v čase, keď synček spí,“ priblížila.

Hoci o vedenie malých dediniek nezvykne byť veľký záujem, Mrnková mala v Hrlici aj protikandidátku. Tú však porazila v pomere hlasov 21:13. Teší ju, že sa jej to podarilo, lebo má veľké plány.

„Chcem pokračovať v tom, čo som začala. Mám víziu, ako by táto dedina mohla vyzerať. Mojím cieľom je, samozrejme, aby sa tu ľudia mali lepšie,“ podotkla. Do funkcie ide plná elánu, no má pred ňou rešpekt.

„Niekto má možno, kvôli môjmu veku, aj predsudky. Sú takí, čo si myslia, že mladí ľudia nie sú schopní tak, ako skúsení harcovníci. Ja si však nemyslím, že je to problém, lebo je to najmä o povahe a o tom, či má človek nejaký entuziazmus, nasadenie, energiu. Tiež ako vie pracovať s informáciami,“ mieni.

Malý rozpočet, externé zdroje

„Najväčšiu radosť budem mať, keď už za sebou budem vidieť nejaké výsledky,“ pokračovala starostka. Zdôraznila, že administratíva jej problém nerobí, práca na tejto pozícii ju baví.

„Už v minulých mesiacoch som vypracovala projekt, ktorý ak nám schvália, bude to super. V záhradke pred úradom by sme chceli vybudovať menšie ihrisko, lebo tu nemáme žiadnu oddychovú zónu ani nič, kde by sa tí najmenší mohli združovať. Teraz keď, tak sa hrajú na ceste a to je nebezpečné,“ konštatovala. Objasnila, že v obci žije pomerne dosť seniorov, no nechýbajú ani mladé rodinky. „Je to možno pol na pol,“ odhaduje.

Tak ako v iných malých dedinách, v Hrlici tiež nie sú školy, obchod či krčma. Mestá sú od nich ďaleko – Hnúšťa 26 a Revúca 27 kilometrov. Potraviny chodia miestni najčastejšie kupovať do susednej obce a školu deti navštevujú v Hnúšti. Tamojší evanjelický kostol pôsobí trochu ošumelo, no farár tam dochádza aspoň raz mesačne.

Zamerať sa chce mladá starostka aj na rekonštrukciu cesty. „Miestna komunikácia je v hroznom stave. Opravu však potrebuje aj verejné vodovodné potrubie. Je už staré a treba s tým niečo robiť. V obidvoch prípadoch budem opäť hľadať možnosti v rámci externých zdrojov,“ poznamenala. Celkovo chce do dedinky vrátiť život.

„Je tu veľa starších domov, ktoré by sa patrilo trošku obnoviť a urobiť z nich možno pamätné izby. Aby tu tá kultúra jednoducho ostala,“ podotkla. Vie, že jednoduché to nebude, no verí si. „Je to určite ťažké, lebo náš rozpočet je malý. Musíme si vystačiť s tým, čo máme, aj preto keď potrebujeme robiť väčšie opravy, musíme sa spoliehať na spomínané dotácie. Aktívne ich vyhľadávať a ísť za tým,“ zdôraznila.

Spresnila, že ich ročný rozpočet je zhruba 20-tisíc eur. „Z toho idú peniaze na plat starostu, odmeny pre účtovníčku, úhradu elektriny a ďalších prevádzkových nákladov. Nezostane nám skoro nič,“ povedala. To ju však neodrádza. Zopakovala, že „poriadky“ by chcela postupne robiť aj s opustenými domčekmi, ktoré pripomínajú ruiny.

Ľudia podľa nej lokality, v akých sa nachádza Hrlica, vyhľadávajú. „Máme tiež množstvo chatárov. Aj nedávno tu kúpili nehnuteľnosti rodiny z Bratislavy či Košíc. Myslím, že toto prostredie môže prilákať ďalších, ktorí sa tu radi zrekreujú,“ uzavrela najmladšia slovenská starostka.