Český rebel pribral 8 kíl a s Ferrari zmiatol radar

Baroš oslávil 45. narodeniny, vyšla známka aj dokument o jeho živote

Bývalý český futbalový útočník Milan Baroš oslávil v stredu 45. narodeniny. Pri tejto príležitosti vyšla poštová známka s jeho podobizňou a začiatkom budúceho roka príde do kín aj dokument o jeho živote. Baroš vyhral Ligu majstrov, stal sa najlepším strelcom majstrovstiev Európy a v českej reprezentácii nastrieľal 41 gólov.

Zberateľská séria známok „Milan Baroš – Legenda se loučí“ vyšla 28. októbra v limitovanom náklade 500 tlačových listov. Nepodpísaný sa predáva za 2490 českých korún, verzia s autogramom za 2990 korún. Dokument „Milan Baroš – Srdcař“ tri roky nakrúcal režisér Petr Větrovský, do kín príde začiatkom februára 2027.

Baroš pôvodne o nakrúcaní nechcel ani počuť. Filmári ho oslovili krátko po skončení kariéry v roku 2020, no ponuku odmietol. Presvedčili ho až synovia Patrik a Matteo. „Chlapci sa pýtali, prečo neurobím dokument ako Honza Koller, že by to bola pekná pamiatka, ktorá tu zostane navždy,“ vysvetlil.

Posledné zábery vznikli koncom septembra počas rozlúčky na vypredanom štadióne v Ostrave. Pred viac ako štrnásťtisíc fanúšikmi si zahral s bývalými spoluhráčmi z Liverpoolu a českej reprezentácie, ale aj s oboma synmi a mladším bratom Simonom.

Baroš sa narodil 28. októbra 1981 a vyrastal vo Viganticiach neďaleko Rožnova pod Radhoštěm. V detstve hrával futbal, hokej aj hádzanú a venoval sa tiež lyžovaniu. Do jedenástich rokov dokázal kombinovať futbalové tréningy s hokejom, potom si musel vybrať medzi pokračovaním vo Vsetíne a prestupom do Baníka Ostrava. Do Baníka sa dostal zásluhou mládežníckeho trénera Václava Štverku, ktorý si ho všimol počas zápasu v Rožnove.

V mladosti ho prezývali ostravský Maradona. Baroš neskôr priznal, že prezývka súvisela aj s jeho postavou a nadváhou. „Nebolo to pre moje futbalové umenie, skôr pre vzhľad,“ smial sa po rokoch. Po jednej trojtýždňovej dovolenke vraj pribral neuveriteľných osem kilogramov.

V roku 2002 prestúpil do Liverpoolu a začiatky boli náročné. Baroš neovládal jazyk a fyzicky vôbec nestačil. „Mal som strašnú nadváhu, bol som pomalý a nemal natrénované. Prvých šesť mesiacov bolo hotovým utrpením,“ priznal s odstupom. Pri svojom prvom ligovom štarte v základnej zostave proti Boltonu strelil dva góly.

Jednu z najnepríjemnejších chvíľ zažil vo finále anglického Ligového pohára v roku 2003 proti Manchesteru United. Tréner Gérard Houllier ho v 60. minúte poslal na ihrisko namiesto Emila Heskeyho. Liverpool vyhral 2:0, ale v 89. minúte Houllier Baroša opäť vystriedal. Mladý útočník to vnímal ako poníženie.

V Portugalsku na majstrovstvách Európy 2004 zažil životný turnaj. V skupine skóroval proti Lotyšsku, Holandsku aj Nemecku, vo štvrťfinále pridal dva góly Dánsku a s piatimi zásahmi sa stal najlepším strelcom šampionátu. O desať mesiacov po Eure získal najcennejšiu klubovú trofej. Liverpool vo finále Ligy majstrov 2005 proti AC Miláno po polčase prehrával 0:3, napokon vyrovnal na 3:3 a triumfoval v penaltovom rozstrele.

V novembri 2007 ho policajti namerali na diaľnici A42 vo Ferrari pri rýchlosti 271 km/h. Povolená bola stodridsiatka. Verejnosti neskôr vysvetľoval, že chcel kamarátovi predviesť zvuk motora. Policajti mu na mieste zadržali vodičský preukaz aj auto.

Za najťažšie obdobie označuje udalosti po majstrovstvách Európy 2012. Keď sa mu nedarilo, kritika médií a fanúšikov bola čoraz ostrejšia. Rozhádal sa aj s novinármi, pričom jednému z nich povedal: „Raz, keď skončím s futbalom, tak vás zabijem. Budem prvýkrát sedieť za vraždu. Kvôli vám,“ kričal z autobusu. Pár hodín po tomto výbuchu oznámil spoluhráčom v šatni, že reprezentácii končí.

V roku 2013 sa rozhodol vrátiť do Ostravy, hoci o jeho služby mala záujem Sparta Praha. Klubu už predtým daroval milión českých korún a po návrate sa vzdal vlastného platu v prospech mládeže. „Bolo by čudné, keby som na jeseň dal Baníku milión a teraz si od neho na výplatnej páske vzal dva. Neprišiel som sem zarábať peniaze,“ vysvetlil.

Profesionálnu kariéru definitívne ukončil v júli 2020. Mal 38 rokov a dlhodobo ho trápili achilovky a kolená. „Hlava by chcela, ale telo povedalo stop. Zdravotné problémy sa so mnou ťahajú už dlho,“ vysvetlil pri oznámení konca kariéry. Baník mu následne navždy vyradil dres s číslom 27. Stal sa prvým hráčom v histórii klubu, ktorému sa dostalo takejto pocty.