Zdravotníci po bitkách od pacientov reagujú na opatrenia: Naučia sa sestričky kung-fu?
Zdravotníci po útokoch pacientov reagujú na návrhy opatrení
Po sérii fyzických útokov na zdravotnícky personál predstavil minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) súbor opatrení, ktoré majú zvýšiť bezpečnosť v nemocniciach. Reakcie z prostredia zdravotníkov sú však zmiešané – viaceré návrhy považujú za neúčinné a za kľúčové označujú obnovenie záchytných izieb.
Podľa Policajného zboru došlo od začiatku roka k napadnutiu sestier a lekárov 32-krát – v 23 prípadoch išlo o trestný čin a v deviatich o priestupok. Zdravotníci patria medzi takzvané chránené osoby, takže páchateľom hrozí vyšší trest. Mestská polícia Bratislava uviedla, že do 1. októbra boli jej príslušníci na bratislavských urgentných príjmoch 844-krát, čo je medziročný nárast o 229 situácií.
Minister nariadil štátnym nemocniciam zaviesť štyri opatrenia: posilnené policajné hliadky, tiesňové tlačidlá na privolanie pomoci, zvukový alarm a kurzy na zmiernenie napätia. Primárka urgentu Univerzitnej nemocnice Bratislava – Ružinov Anna Zubková označila niektoré nápady, ako kontaktné vesty či náramky, za nefunkčné.
Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Michal Gedaj upozornil, že tiesňové tlačidlá nedokážu okamžite odvrátiť útok. Útoky bývajú podľa neho bleskové a bez varovania, takže pracovník bezpečnostnej služby by často prišiel až po akte násilia. Problémom je aj umiestnenie tlačidiel – ak je primontované pod stolom a sestrička sa bráni na chodbe, je nepoužiteľné. Za riešenie považuje osobné mobilné privolávače a garantovaný zásah v desiatkach sekúnd.
Šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko tiesňové tlačidlá neodmieta, kritizuje však, že opatrenia sa majú zaviesť len v štátnych nemocniciach. Podľa neho sa musia týkať všetkých urgentných príjmov.
Odborári považujú za personálne nemožné postaviť hliadky na každý urgent. Gedaj navrhuje aspoň asistenciu polície pri agresoroch počas víkendov a pri pacientoch v delíriu, keďže abstinenčné príznaky nastupujú až po odznení účinkov alkoholu a drog, často už bez prítomnosti hliadok.
Nemocnice už majú nonstop stráženie, dôležité je však podľa Gedaja umiestnenie pracovníka bezpečnostnej služby – ak sedí na vrátnici, pomoc prichádza neskoro. Služba by mala byť vo vestibule urgentu alebo na rozhraní čakárne a triáže.
Kurzy sebaobrany pre zdravotníkov označil šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský za absurdný nápad vzhľadom na priemerný vek sestier, ktorý je 50 rokov. Školenia na zvládanie krízovej komunikácie však víta ako dobrý doplnok.
Odborári aj Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek sa zhodujú, že kľúčové by bolo obnovenie záchytných izieb. Posledné protialkoholické izby zanikli v roku 2004. Minister Šaško je presvedčený, že zdravotné zariadenie nie je priestorom na záchytnú izbu. Gedaj považuje za optimálny samostatný modul naviazaný na nemocničný areál, no stavebne a prevádzkovo oddelený od urgentu, ideálne v blízkosti psychiatrických oddelení.
Visolajský upozornil, že za agresívnymi prípadmi nie sú vždy len alkohol a drogy. Gedaj vysvetlil, že neprimerané reakcie pacientov často pramenia zo stresu, vyčerpania či bolesti a na záchytnú izbu nepatria – riešením je personálne posilnenie urgentov, zrýchlenie procesov a otvorená komunikácia.
Podľa Visolajského problém korení v nedostatku personálu a nedodržiavaní noriem na počty sestier, sanitárov a lekárov. Ak by bol na urgentoch adekvátny počet personálu, útokov by bolo podľa neho menej.
